hodinu v nedeľu 13. júna. Holanďania však hlasujú už vo štvrtok 10. júna.
Podľa výkladu holandského ministerstva vnútra môžu miestne orgány oznámiť výsledky v jednotlivých obciach hneď po sčítaní odovzdaných hlasov: jediné, čo nemôžu, je vyhlásiť oficiálne celoštátne výsledky.
Európska komisia naopak tvrdí, že povinnosť dodržať termín určený pre všetkých 25 členských štátov únie platí aj pre obecné úrady.
Brusel a Haag si na túto tému začali vymieňať vzrušené listy a spor zrejme potrvá až do samotných volieb, pretože žiadna strana nechce ustúpiť. Obvinenie z porušovania európskej legislatívy pritom nemusí byť príjemné holandskej vláde, ktorá sa dva týždne po voľbách ujme na pol roka predsedníctva v Európskej únii.
Podľa odhadov analytikov v Európskom parlamente Holanďania časový limit nedodržia. Čaká sa tiež, že tak či onak vojdú predčasne do známosti aj výsledky v Nemecku, Švédsku či Dánsku. Naopak v Poľsku by mohli nastať značné problémy so sčítaním, takže konečné čísla by mohli byť známe až dva-tri dni po ukončení volieb.
Voľby do Európskeho parlamentu sa riadia národnými zákonmi, ktoré však musia rešpektovať rámcový predpis únie z roku 1976, novelizovaný v roku 2002. Ten požaduje, aby sa výsledky zverejňovali naraz pre celú úniu, teda aby "farba" hlasovania v jednej krajine nemohla ovplyvniť správanie voličov tam, kde sa volí neskôr.
Voľby sa začnú 10. júna v Holandsku a v Británii, budú pokračovať 11. júna v Írsku. O deň neskôr začnú voliť Česi, Taliani, Lotyši a Malťania. Všetci ostatní majú voľby v nedeľu 13. júna. K urnám je pozvaných 350 miliónov voličov, podľa prieskumov by sa mohla dostaviť zhruba polovica.
(čtk)
