V piatok sa pred mešitou vo Finsbury, kde kázal duchovný abú Hamzá Masrí, stretli pri modlitbe moslimskí veriaci. Zatvorená je aj mešita. FOTO - REUTERS
Na moslimských voličov sa labouristi vo Veľkej Británii doteraz pri voľbách mohli spoľahnúť. Nemusí to už však platiť.
Od chvíle, keď sa premiér Tony Blair postavil k Georgeovi Bushovi a pustili sa spoločne do irackého dobrodružstva, menia sa aj politické preferencie asi 2 miliónov Britov moslimského vyznania. Labouristi už pre nich prestávajú byť stranou, ktorá presadzuje práva menšín.
Organizácia združujúca moslimov vo Veľkej Británii svojich členov vyzvala, aby v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu podporili protivojnových kandidátov. A takých labouristi neponúkajú - výnimkou je len londýnsky starosta Ken Livingstone. Ten kandiduje v miestnych voľbách.
Podľa prieskumu ICM, ktorý uverejnil denník Guardian, moslimskí voliči od labouristov prebehnú k liberálnym demokratom a zeleným, ktorí výrazne vystupujú proti vojne v Iraku.
"Irak vrhá tieň na našu podporu," priznal Tony Blair v BBC nie veľmi dobrú pozíciu labouristov. Vládna strana zdôrazňuje podporu moslimskej komunite. Napríklad minister zahraničných vecí Jack Straw nedávno v príhovore určenom moslimom pripomenul, koľko poslancov a mestských radných moslimského pôvodu v labouristickej strane majú.
Zdá sa však, že toto úsilie je márne. Fotografie vojakov v Iraku ponižujúcich väzňov a správy, že Británia do Iraku pravdepodobne vyšle ďalšie jednotky, oslovuje moslimov viac. Radikálnejšie naladenú časť moslimov pobúrilo minulý týždeň zatknutie radikálneho duchovného abú Hamzá Masrího.
Pokojné spolužitie moslimov a väčšinovej spoločnosti je v súčasnosti jednou z bezpečnostných priorít vlády. Kde udrú moslimskí radikáli po marcovom atentáte na Madrid? Londýn je považovaný za jedno z najohrozenejších miest. Takýto útok by bol pre Tonyho Blaira najhoršou prehrou.
Sunday Times zverejnilo tajný vládny materiál. Píše sa v ňom o prehĺbení spolupráce s umiernenými moslimskými lídrami a naopak izolovaní militantných prúdov. Súčasťou projektu Contest je aj vyhostenie radikálnych imámov, umiernení moslimovia by mali získať televíziu, noviny či rádio. Zámerom je získať "srdcia a mysle" mladých moslimov a odradiť tých, ktorí by mohli sympatizovať s al-Káidou.
Moslimskí lídri plán kritizujú a je pomerne jasné prečo - štát chce zasahovať do politických a náboženských záležitostí moslimskej komunity. Aktivista Masúd Šadjareh sa v rozhovore pre Guardian pýta: "Kto určí, kto je umiernený a kto nie?"
Vládny dokument upozorňuje, že problémom mladých moslimov je nezamestnanosť, ich znevýhodňovanie a diskriminácia. Moslimskí lídri súhlasia a tvrdia, že to sú problémy, na ktoré by sa mala vláda sústrediť.
MAREK CHORVATOVIČ
