Turecká stráž privádza Adnana Ezosa pred súd. FOTO - REUTERS
ISTANBUL - Turecko malo včera začať súdiť 69 ľudí, ktorí sú obvinení z teroristických útokov na dve istanbulské synagógy, britskú banku a britský generálny konzulát. V novembri vtedy zabili 61 ľudí, vrátane britského generálneho konzula. Súd nakoniec odložili.
Proces sa totiž mal začať pred štátnym bezpečnostným súdom. Tento druh súdu však na začiatku mája na tlak Európskej únie zrušil turecký parlament. V Istanbule to vyvolalo poriadny zmätok. Obvinených ráno pred súd predviedli, pojednávanie sa však nezačalo.
Obhajoba namietala, že ich nemôže súdiť zrušený súd. Po diskusii to uznala aj prokuratúra a sudca prípad odložil na neurčito. Čaká sa, kým parlament vytvorí nový súd, ktorý by podobný prípad riešil. S predbežnými výsluchmi obvinených sa však pokračuje. Včera vypočuli prvých 12.
Štátne bezpečnostné súdy v minulosti riešili politické a bezpečnostné prípady. Ochrancovia ľudských práv a Európska únia, ktorej chce byť Turecko členom, hovorili, že išlo o politické procesy.
Súd s ľuďmi, ktorí sú podľa prokuratúry zapletení s al-Káidou je v Turecku mimoriadne citlivou záležitosťou. Al-Káida sa stavia do pozície bojovníkov za islamskú vec, istanbulské atentáty vykonali islamskí radikáli. V Turecku žije veľká väčšina moslimov, systém je však oficiálne sekulárny.
Prokurátor v 128-stránkovej obžalobe požaduje doživotné tresty väzenia pre päť teroristov, ktorí boli podľa neho do útokov priamo zapojení. Ďalším 54 hrozia tresty od štyri a pol do dvadsaťdva a pol roka väzenia. Trest smrti Turecko zrušilo v rámci reformných snáh, ktorých cieľom je dosiahnuť začatie prístupových rozhovorov s úniou.
Prokurátor v obžalobe uviedol, že bin Ládin navrhol ciele pre útok v Turecku a jeho sieť al-Káida neskôr poskytla 150-tisíc amerických dolárov tureckým islamským aktivistom, ktorí spáchali novembrové útoky v Istanbule.
Podľa obžaloby sa údajný vodca bunky Habib Akdas a jeho dvaja kumpáni Baki Yigit a Adnan Esoz niekoľkokrát stretli s Muhammadom Átifom, jedným z popredných drábov Usáma bin Ládina. Átif, ktorý v novembri 2001 údajne zahynul pri bombardovaní Kábulu, im ešte predtým dohovoril schôdzku s bin Ládinom v Afganistane.
Yigit, ktorý je vo väzbe, povedal, že turecká bunka bin Ládinovi najskôr ponúkla, že unesie pracovníkov tureckej prozápadnej firmy, ale to bin Ládin odmietol. Namiesto toho navrhol teroristický útok na leteckú základňu Incirlik, ktorú používa americké letectvo, a na izraelskú loď v juhotureckom prístave Mersin. Tieto útoky však podľa tureckých úradov znemožnili bezpečnostné opatrenia. (kos, čtk)
