Český básnik, románopisec a filozof Egon Bondy (1930), žijúci už vyše desaťročie v Bratislave, rád používa na šírenie svojich myšlienok metódy populárnej kultúry. Počiatkom 70. rokov navrhol pražskej undergroundovej skupine The Plastic People of the Universe, aby zhudobňovala jeho básne a priblížila tým jeho kontroverznú lyriku novej generácii záujemcov. Pokus sa natoľko vydaril, že spoločné dielo autorského dua hudobného producenta Mejlu Hlavsu a Bondyho patrí k najvydarenejším spoluprácam stredoeurópskej rockovej histórie.
Neskôr sa autor cielene rozhodol napísať romány ako Sklepní práce, Šaman či Invalidní sourozenci, aby súhrn svojich filozofických téz v prístupnejšej forme prózy sprostredkoval opozičnej subkultúre v normalizačnom Československu. V deväťdesiatych rokoch zasa v knihe Cybercomics zámerne využil cyberpunk, obľúbený subžáner súčasnej fantastiky a z pozície celoživotného presvedčeného marxistu predostrel svoj aktuálny názor na svetové politické dianie.
S typickou sebairóniou Bondy medzičasom rozšíril početné umelecké aktivity aj o spev urbánnych songov a divadelné vystúpenia. Preto je jeho krok smerom ku komiksu pochopiteľným pokračovaním predchádzajúcich aktivít. Ako vlastný mýtotvorca však ochotne zotrval iba v pozícii hlavného hrdinu, autorstvo knihy prenechal na libretistu Jana Kolátora.
Grafik Zdeňek Trinkewitz z časopisu Živel využil pre ilustrácie svoj vycibrený kresliarsky minimalizmus a momentálne veľmi obľúbenú formu vektorovej počítačovej grafiky vychádzajúcej z fotografických predlôh. Skôr než o ucelenú graphic novelu ide o fragment príbehu, ktorého leitmotívom je Bondyho monológ v autentickej "českoslovenčine". Filozof na dôchodku sa dostane až za prah smrti, no neochotne sa vracia naspäť do reality, ku ktorej ho celý život priťahoval len vlastný záväzok k vytvoreniu diela. Zošit je akýmsi úvodom do štúdia Bondyho literárnych i filozofických textov a pri väčšom rozsahu by mohol byť originálnym pokračovaním dnes takých obľúbených komiksových bedekrov o témach a osobnostiach humanitných vied. Znalci isto ocenia drobné intertextuálne odkazy na Bondyho knižky Útěcha z ontologie, Juliiny otázky, Doslov alebo Sklepní práce. Príznačne v blázinci sa v jednoduchom deji mihne aj český undergroundový básnik Ivan M. Jirous. Na záver sa s gestom superhrdinky v kostýme z éry čínskej kultúrnej revolúcie objaví "dívka, která hledá Egona Bondyho", postava z legendárnej denníkovej poémy.
Bondy ani v pokročilejšom veku neustáva vo svojej kreatívnej činnosti a rozvíja ju prekvapivými smermi. V poslednej vete komiksu záhadne i humorne naznačuje: "Ontológia dáva za pravdu šamanom a čarodejniciam". Nielen vzhľadom na žáner sa teda pokračovanie priam žiada.
