Kerry Foxová v hre Martina Crimpa Cruel and Tender. FOTO - RUTH WALZ
Produkciu Cruel and Tender, ktorá minulý týždeň dominovala činohernej časti vrcholiaceho festivalu Wiener Festwochen, nazvali žurnalisti politickým trilerom. Už mená tvorcov tohto medzinárodného projektu automaticky vzbudzujú záujem. Luc Bondy pre svoju prvú réžiu v anglickom jazyku oslovil prekladateľa a dramatika Martina Crimpa, aby spracoval Sofoklovu málo hrávanú drámu Tráchíňanky. Do koprodukcie iniciovanej londýnskym The Young Vic sa zapojili ďalšie prestížne divadlá, vrátane ThéÇtre des Bouffes du Nord a samotného Wiener Festwochen.
Inscenácii dominuje Kerry Foxová v úlohe manželky generála, ktorý v boji proti terorizmu v Afrike spáchal vojnové zločiny. Táto herečka už vo filme Intimita ukázala fascinujúcu schopnosť byť krutou i nežnou zároveň. Crimpova hra je totiž práve o násilí, ktoré je inšpirované láskou, vášňou a vierou. Povedané v politickom newspeaku - o terorizme a márnej vojne proti nemu. Už poetka Sapfó vedela, že vojna je veľmi sexy. A Sofokles, ktorého nemôžeme obviniť z konjukturalizmu po 11. septembri, popisuje bez obalu, že to bol práve Erós ako jediný z Bohov, ktorý priviedol Hérakla k výprave proti Oichalii. Keď totiž tento hrdina neprehovoril otca krásnej Ioly, aby mu ju dal za ženu, zmietol zo zeme jej mesto a vyvraždil celú jej rodinu. Objekt vášne potom posiela do svojho domu, kde býva jeho prvá žena Déianeira. Situácia vhodná na tragédiu.
Nevedia dnešní dramatici napísať silný príbeh a preto sa tak často inšpirujú antickými drámami? Je účelné aktualizovať motív otrávenej krvi umierajúceho kentaura na chemickú bojovú látku, ktorá novodobého Hérakla paralyzuje? Určite nie, všetky motívy vieme bezbolestne transponovať do súčasnosti. Nikdy však neškodí, ak si pripomenieme to archetypálne v nás. Je jedno, či sa o novej láske manžela dozvieme z mobilu alebo od posla, potlačovaná nenávisť je rovnaká. Azda najsilnejšia Crimpova scéna je tá, v ktorej Amelia vysvetľuje, že nie kabelky, ale nás samých by mali preskenovať, pretože v duši ukrývame tie najnebezpečnejšie ostré predmety - nenávisť a lásku.
Téma terorizmus sa stala doslovne pandémiou, nielen v politike, ale aj v divadle. Vízia úspešnej vojny proti zlu predpokladá racionalitu. Už antickí autori však vedeli, že hrdinovia, ktorí hravo porazia gigantov, klesajú pod rukou žien či ľstivých Kentaurov. Hra bratov Vladimíra a Olega Presňakovovcov sa priamo volá Terorizmus. Hrozba bombového útoku na letisku spúšťa domino malých ľudských atakov, ktoré končia v bludnom kruhu všeobecnej agresie.
Všetko na svete sa deje kvôli láske a z nedostatku kyslíka, ako to v rapovom rytme v rámci ďalšej "teroristickej" festivalovej produkcie Kyslík predložil jej autor a zároveň interpret Ivan Vyrypajev. Podstatou lásky a udusenia je totiž to isté, šialenú nenávisť je možné ospravedlniť iba šialenou láskou a naopak. Všetko živé chce dýchať, keď sa začneme dusiť, alebo cítime otravu kyslíkom, zabíjame. Nepomôžu nijaké check points, ani bezpečnostné ploty. Od čias Homéra sa vie, že z vojen sa šťastne do vlasti nevracajú tí, ktorých banálne nazývame víťazmi. A čo je to ľudstvu platné! Ivan Vyrypajev si nerobí ilúzie ani o úprimnej angažovanosti samotných dramatikov. Jeho herecká partnerka ho jeho vlastnými slovami obviňuje, že aj jemu sú v podstate všetci ukradnutí. Všetci tí bezdomovci, feťáci, tí, ktorých domy zaplavujú rieky. Každý miluje egoisticky, každý verí a žije vo svoj vlastný prospech.
Je tento skepticizmus oprávnený? Fascinujúci predstaviteľ kontroverzného Generála Joe Dixon vyzval pri klaňačke Cruel and Tender festivalových návštevníkov, aby prispeli na pomoc pre utečencov. Divadlom dojatí diváci hádzali pri východe zo sály do košíčka drobné kovové eurá. Väčšie bankovky sa ešte zídu. Každodenne si predsa potrebujeme kupovať svoju dávku kyslíka.
Autor: Zuzana UličianskaViedeň - Bratislava
