V záplave ankiet o najlepšieho športovca 20. storočia väčšinou víťazil americký atlét James Cleveland (Jesse) Owens (*12. 10. 1913 v Danville v Alabame - 31. 3. 1980 v Phoenixe v Arizone). Chlapec čiernej pleti vyhral na olympiáde v Berlíne 1936 štyri zlaté medaily. Ako prvý v histórii. Šprintér a skokan utvoril v neuveriteľnej chvíli kráľovnej športu v michiganskom Ann Arbore v roku 1935 za necelú hodinu päť svetových rekordov a jeden vyrovnal. Diaľkarský výkon 813 cm vydržal na čele historických tabuliek dvadsaťpäť rokov.
Prezident USA Gerald R. Ford vyznamenal slávneho športovca v roku 1976 pri príležitosti dvojstoročnice vzniku Spojených štátov mimoriadne váženou Cenou slobody. Owens sa stal v krajine symbolom kresťanskej viery, lojality, nenásilného riešenia rasových predsudkov. Atlét dal svojej autobiografickej knihe Černošské myslenie, ktorú napísal v roku 1970, podtitul Môj život čierneho a bieleho muža.
Na Hrách XI. olympiády v Berlíne vyhral už veľký favorit Owens najprv stovku. O deň neskôr musel kombinovať finálové preteky v diaľke, z ktorých si odskočil na dvojstovkový rozbeh. V skokanskom sektore sa odvíjala dráma so silne rasistickým nábojom. Aspoň tak to vnímali nacisti. Po piatom pokuse sa dostal do čela lipský atlét Lutz Long výkonom 787 cm. Owens ho vzápätí prekonal na 794 cm a potom na 806 cm.
Jesse v autobiografii opravuje pre historickú pravdu hneď dve veci. "Nie je pravda, že mi Hitler nechcel podať ruku, vôbec som ho nevidel. Prirodzene, netúžil som po tom." Führer skutočne po tom, čo videl, ako Owens preskočil Longa, z Olympijského štadióna odišiel.
Američan oveľa ostrejšie odmieta fámu o nepriateľstve s nemeckým skokanom Longom. "Naopak, boli sme veľkí kamaráti. Nemal som v diaľkarskom sektore veľa pokoja. Čakal som, že ma budú volať na štart dvojstovky. Keď som sa pripravoval na piaty pokus, ktorý sa ukázal ako víťazný, Lutz mi poradil, aby som si o trochu predĺžil rozbeh. Bola to zlatá rada," píše Owens, ktorý potom v Berlíne vyhral i na 200 m a v štafete na 4 x 100 m.
