Viete si predstaviť, že by NATO hralo významnú úlohu v Iraku?
Nie. NATO pracuje na základe jednohlasného súhlasu. A sú v ňom členovia, ktorí by to vetovali.
Amerika sa však ani nepokúsila NATO osloviť. Neurobila to po 11. septembri, neurobila to v Afganistane a ani v Iraku. Prečo?
Vedeli sme, že odpoveď by bola nie.
Bolo to tak pre slabú vojenskú silu alebo pre nesúhlas s americkými akciami?
U niektorých ide o slabú armádu, u ostatných naozaj o to, že nechceli byť s nami v jednej koalícii.
Ako na tom boli noví členovia aliancie, napríklad Slovensko?
Sú nepochybne ochotnejší zapojiť sa ako ostatní. Budem veľmi priamy: Jedným zo zlyhaní NATO v posledných 50 rokoch je, že veľa krajín západnej Európy si začalo myslieť, že sloboda je zadarmo. Časť viny je aj na našej strane, dovolili sme im totiž užívať si luxus istoty. Amerika dávala na obranu obrovské sumy a chránila cez NATO aj Európu. Teraz im chýba kultúra ochrany západných hodnôt, nevedia ako na to. Slovensko to však vie. Vy si totiž pamätáte, aké to je mať prišliapnutý krk.
Slovensko podporilo akciu v Iraku aj napriek nesúhlasu väčšiny ľudí.
Presne v tomto bode ukazuje Slovensko a Amerika rovnakú mieru odvahy. Ak by sme sa mali pri bezpečnostných akciách a opatreniach riadiť verejnou mienkou, nemáme žiadne z nich. Harry Truman - a to teraz hovorím ako republikán o demokratickom prezidentovi - bol jedným z najúžasnejších amerických prezidentov. Presadil Marshallov plán a navrhol vznik NATO. V tom čase ho aj pre tieto iniciatívy podporovalo menej ako 25 percent Američanov. Dokázal sa rozhodnúť ako líder a nie podľa toho, aké je práve počasie.
Nemci či Francúzi by vám teraz povedali, že v Iraku nešlo o nedostatok odvahy, ale skôr o to, že váš líder to viedol zlým smerom.
To isté hovorili o Reaganovi, Johnsonnovi, Cartrovi, Fordovi.
Posledný rok v Iraku je však dôkazom, že nie všetko, čo Amerika urobila, bolo správne.
Ukážte mi jednu vojenskú akciu, ktorá bola dokonalá. Aj Napoleon robil chyby. Irak a Afganistan v žiadnom prípade nie sú neúspechom: približne za 18 mesiacov sme odstránili dva tyranské režimy. Prišli sme o 800 životov. Vo Vietname sme 5 rokov prichádzali každý týždeň o 350 životov. Aký neúspech?
V Iraku sa to však ešte môže zamotať, nie?
Sme naozaj len na začiatku. Máme do činenia so šialenstvom samovražedných atentátnikov. Nemôžu vás poraziť na bojisku, môžu vás však zničiť doma, cez podporu verejnosti. Nesmieme však zabúdať, že títo ľudia vyhlásili vojnu nám. A to už dávno pred 11. septembrom.
Väčšina Európanov uzná, že medzi teroristami a Afganistanom bolo priame prepojenie. Nie však v prípade Iraku.
Vy si myslíte, že v Iraku nie sú medzinárodní teroristi?
Teraz už áno.
Boli tam aj predtým. Kto podľa vás financoval Hamas? Toto je príbeh o konfederácii terorizmu, o ktorej sa nehovorí: ich sponzorom číslo jeden bol Saddám Husajn. Ide mi roztrhnúť hlavu, keď čítam v médiách, že tam sa odohráva vojna proti terorizmu a tam vojna v Iraku. Je to jedna a tá istá vojna! Z informácií, ktoré dostávam od tajných služieb, som vždy chápal, že teroristi dostávali peniaze z ropy.
Nie je presne tá príčinou, prečo ste teraz v Iraku?
Ak by nám išlo o ropu, nešli by sme do Iraku. Vybrali by sme si Venezuelu. Tiež má veľké zásoby, je oveľa bližšie a nemá poriadnu armádu.
Prečo vám to neveria ani vaši európski spojenci?
Práve Európa kupovala ropu z Iraku. Prečo si myslíte, že Nemecko, Francúzsko a Rusko tak veľmi protestovali proti vojne? Prečo sa teraz tak boja vyšetrovania programu Ropa za potraviny? Práve oni ho totiž obchádzali a dávali Saddámovi peniaze.
Povedali by ste rovnaké slová európskym kolegom v Parlamentnom zhromaždení?
Hovorím im to, nepáči sa im to.
Bude NATO existovať aj o 50 rokov?
Neviem, nie som však veľmi optimistický.
Prečo?
Jedným z argumentov je, že v Európe je hlboko zakorenený antiamerikanizmus. Špeciálne Francúzsko sa ju snaží vzdialiť od Ameriky. Európa však bude mať veľký problém. Možno si myslí, že jej už žiadna vojna nehrozí, má však obranu, ktorá nemá peniaze a náboje. A vo svete, v ktorom žijem ja, sa bez toho nedá existovať.
Autor: Matúš KostolnýMICHAL FRIŠ
