Skládka hnedého a červeného kalu meria okolo troch kilometrov a je vysoká 45 metrov. V jej vnútri sa nachádza milión kubických metrov silne alkalickej vody. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
ŽIAR NAD HRONOM - Vstup do Žiaru nad Hronom špatí už roky obrovská skládka hnedého a červeného kalu. Meria okolo troch kilometrov a je vysoká 45 metrov. Jej obsah tvorí milión kubických metrov silne alkalickej vody. Pred časom pod skládkou postavili nepriepustnú tesniacu stenu, ktorá bráni presakovaniu vody zo skládky do spodných vôd. "Tento rok dávame na odstránenie ekologických škôd z minulosti 220 miliónov korún. Veľká časť z nich ide práve na rekultiváciu kalového poľa," povedal člen predstavenstva Závodov SNP Eduard Maták.
Kalové pole je pozostatkom starej technológie výroby hliníka, ktorou sa v Žiari nad Hronom vyrábalo do roku 1996. V daždivých rokoch do skládky pribudne ročne okolo 90-tisíc kubických metrov vody, čo predstavuje vážny ekologický problém. Na jeho odstránení sa pracuje už niekoľko rokov.
"Momentálne máme v prevádzke modernú elektrodialýzu na odsoľovenie silno zásaditej vody. Náklady na ňu boli viac ako sto miliónov korún," hovorí Eduard Maták.
Na túto technológiu budú nadväzovať ďalšie súčasti - koncentrát sa bude vysúšať a spracúvať. Vylúčené nie je ani druhotné využitie niektorých chemických komponentov koncentrátu. Problém s likvidáciou milióna kubíkov alkalickej vody by mal trvať podľa odborníkov desať rokov. Upravené vody, ktoré budú spĺňať ekologické limity, bude možné vypúšťať do Hrona.
Súčasťou ekologického programu je aj následná rekultivácia skládky. Tá by mala úplne zmeniť svoj terajší hrdzavý, nepríjemný vzhľad. Plánujú tu vysadiť stovky okrasných drevín a stromov a skládka by postupne mala splynúť s okolím.
Žiar nad Hronom patril do roku 1996, keď sa spustila nová technológia výroby hliníka, k slovenským ekologickým strašiakom. Merania ovzdušia a kvality pôdy v oblasti ukazujú v posledných rokoch výrazné zlepšenie.
KVETA FAJČÍKOVÁ
