ide o pozoruhodný pokrok. Zákon má však ešte jedno - štvrté čítanie. Tu je.

To, čo predviedli poslanci sériou pozmeňovacích návrhov k zachovaniu či premiestňovaniu súdov, kladie veľký otáznik nad ich chápanie zastupiteľskej demokracie. V koho mene či záujme napr. Béreš z ANO či Miklušičák z KDH presadzovali udržanie súdov v mestách, odkiaľ pochádzajú? Čo také fascinuje Ivana Šimka na Kežmarku a Svidníku, čím očarila poslanca Madeja Šaľa a Renátu Zmajkovičovú iných šesť dedín? Podľahli lobistom z daných lokalít, kamarátom zo školy, známym z regiónov, možno aj iným zvodom. Poslanci majú iste právo tvoriť a opravovať legislatívu - na to sú určení. Je však neprijateľné, ak pri veľkých systémových zákonoch pretláčajú záujem jednej inštitúcie, regiónu či úzkej skupiny osôb. Aký je celospoločenský prínos zachovania súdu napr. vo Svidníku? Že tam vždy bol? Tak potom prečo nezriadime jeden aj v Kapušanoch? Lipšic navrhol model, ktorý môže byť sporný, ale vyšiel z určitej koncepcie, čo zohľadňuje preferencie celku. Podozrievať ho z opaku je sotva možné. Neexistuje reforma (dobrá zmena) bez dočasne znevýhodnených či porazených.

Uprednostňovanie skupinových a súkromných záujmov neprišlo na Slovensko s reorganizáciou súdov. Deje sa tu štrnásť rokov a podstatne dlhšie aj v iných parlamentoch sveta. Na tomto prípade zaráža len zvýšená dávka arogancie a bohorovnosti na otvorenej scéne. Autori pozmeňovacích návrhov už ani netajili pohnútky, necítili potrebu ani skrývať, že ich pričinením rozmiestňujú súdy po Slovensku treťoligoví lobisti. Ešteže je minister spokojný. Mohlo to dopadnúť skutočne aj horšie. Z dvoch zbytočných krajských a troch okresných súdov krv nepotečie. Zaplatia poplatníci...