FOTO - ARCHÍV
Pre mnohých Indov zostáva hrdinom, ktorého dielo a odkaz po jeho smrti nikto nedokázal naplniť. Džaváharlál Néhrú preslávil dynastiu, ktorej magický esprit nevyvanul, len ho dnes poznáme pod značkou Gándhí. Mnoho Indov verí, že mnoho z indických výdobytkov: demokracia, rozvinutý priemysel, školstvo a veda či vojenská sila, by nikdy nebolo bez základov, ktoré položil Néhrú. Iní ho odsudzujú - silný štát kontrolujúci súkromný sektor, nasledovanie "výdobytkov" Sovietskeho zväzu, "nezúčastnenosť" Indie na svetovej politike - to všetko podľa nich zaradilo najľudnatejšiu demokraciu medzi štáty tretieho sveta. Od jeho smrti včera uplynulo 40 rokov.
Knihy a listy prezrádzajú citlivého a vnímavého človeka s vysokým intelektom, ktorý v Britmi kolonizovanej Indii sužovanej národnostnými nepokojmi a náboženskou nenávisťou túžil po nezávislosti, demokracii a pokroku, ako sa vtedy zvyklo písať. Čo z toho sa podarilo? Spoločne s Maháthma Gándhím a Indickým národným kongresom tak dlho bojovali a odolávali tlaku i väzenským trestom, až sa nezávislá India stala skutočnosťou.
Néhrú 15. augusta 1947 vztýčil nad historickou Červenou pevnosťou v Dillí indickú národnú vlajku a predniesol slávny prejav Schôdzka s osudom, ktorý znamenal koniec britskej nadvlády nad Indiou. Už od roku 1946 bol Britmi poverený, aby viedol dočasnú celoindickú vládu. Britská India sa rozdelila na nezávislé štáty: hinduistickú Indiu a moslimský Západný Pakistan a Východný Pakistan (dnešný Bangladéš).
"Pri dvanástich úderoch polnoci, keď bude celý svet spať, sa India prebudí k životu a slobode," čítal a pýtal sa, "sme dostatočne múdri a odvážni, aby sme sa chopili tejto príležitosti a prijali výzvu budúcnosti?" V tom čase pri obrovskom sťahovaní hinduistov do Indie a moslimov do Pakistanu zomreli pri náboženských nepokojoch milióny ľudí.
Legendou z obdobia vzniku nezávislej Indie je jeho údajná ľúbostná aféra s lady Mountbattenovou, manželkou lorda Mountbattena, ktorý Britániu v Indii zastupoval. Nikdy sa to nepotvrdilo.
Britskí intelektuáli obdivovali, ako ľahko písal, oceňovali vytríbený štýl, bohatosť angličtiny a pointy absolventa univerzity v Cambridge. Syn významnej indickej rodiny z Kašmíra, ktorá patrila k najvyššej brahmanskej kaste, absolvoval najprestížnejšie školy.
Jeho otec, advokát Mótílál Néhrú v Indickom národnom kongrese patril ku generácii, ktorá boj za nezávislosť Indie začínala. Od 20. rokov minulého storočia Džaváharlál Néhrú vytvoril s Maháthma Gándhím osvedčený tandem. Moc britského impéria podkopávali výzvami, iniciatívami a pasívnym odporom. Vo väzení sedel deväťkrát.
Nehrú sa stal prvým indickým premiérom a zostal ním až do smrti v roku 1964. Do kastovnej Indie sa pokúšal vniesť princíp rovnosti šancí, presadzoval v hinduistickom svete práva žien, čo nebolo jednoduché.
Fascinovali ho päťročnice, ktoré sa podľa sovietskeho vzoru pokúšal zaviesť aj v indickej ekonomike. Chcel si zobrať to najlepšie zo socializmu i kapitalizmu, vytvoriť vlastný demokratický socializmus. Štát sa mal stať podnikom a občania jeho spoluvlastníkmi. "Koláč je zjedený ešte predtým, než ho upečú," charakterizovali tiež Néhrúovu éru: rozsiahle štátne vlastníctvo, ťažký priemysel a prísne kontrolované súkromné vlastníctvo.
Veľký ohlas mali v päťdesiatych rokoch jeho mierové iniciatívy predovšetkým v ázijských a afrických krajinách, ktoré si práve vydobyli nezávislosť. Hnutie nezúčastnených krajín - tvorili ho predovšetkým štáty takzvaného tretieho sveta - čerpalo z myšlienok Néhrúa. Odmietali studenú vojnu, účasť vo vojensko-politických blokoch (NATO a Varšavská zmluva), jadrové zbrane.
S čínskym prémiérom Čou En-lajom v roku 1954 sformulovali päť zásad mierového spolužitia (známe ako panča šíla). Ich mierové zásady sa ukázali ako prázdne, keď Čína v roku 1962 Indiu vojensky napadla.
Zomrel vyčerpaný v posteli, čo sa už jeho potomkom, ktorí sa tiež stali premiérmi, nepošťastilo. Dcéra Indira, ktorá sa vydala za právnika Firúza Gándhího (nemá nič spoločné s rodinou Maháthma Gándhího), a jeho vnuk Rádživ zomreli pri atentátoch.
V utorok - Bitka pri Lipanoch
