Husajn Šáhristání bude možno premiérom Iraku. Bude sa tiež musieť dohadovať s americkými vojakmi. FOTO- REUTERS
osobitný vyslanec Lachdar Brahímí je za zostavenie novej irackej vlády zodpovedný. Agentúra Reuters však citovala zdroje americkej civilnej správy v Bagdade, ktoré to popierajú.
Šesťdesiatnik Šáhristání je podľa vlastných slov pripravený úrad premiéra prevziať. Stále však opakuje, že ešte nie je rozhodnuté, v hre sú viacerí kandidáti. On sám však dokonale vyhovuje predstave, ktorú si o budúcom irackom premiérovi utvorili politickí plánovači vo Washingtone. "Je dosť jasné, že by to mal byť šíit, ktorý nemá napojenie na politické strany, ale nie je až taký technokrat, aby s nimi nevedel spolupracovať," citujú agentúry zdroj z Bieleho domu.
Američanom aj OSN asi vyhovuje, nikto však zatiaľ nevie odhadnúť, ako ho prijmú Iračania. Nevie sa ani to, aké budú kompetencie jeho vlády.
Šáhristání sa stal kandidátom na premiéra, keď si Lachdar Brahímí prečítal jeho článok vo Wall Street Journal. Šáhristání v ňom kritizoval americký postup v Iraku, váhanie Washingtonu s vypísaním volieb, ako aj to, že Američania Iraku nerozumejú. Teraz s nimi bude musieť spolupracovať.
Šáhristání je chtiac-nechtiac symbolom amerických zlyhaní aj výhier v Iraku. Skôr však zlyhaní: irackým premiérom bude muž, ktorý strávil dlhé roky v Saddámovom väzení Abú Ghrajb.
Šáhristání bol tiež jedným z amerických informátorov o irackých zbraniach hromadného ničenia. Pre CNN mesiac pred začiatkom vojny v Iraku povedal, že Saddám ich skrýva v podzemných tuneloch. Zatiaľ sa nenašli.
Ako šíit Američanom pripomína aj ich zlyhanie, keď po prvej vojne so Saddámom nechali na juhu napospas jeho vyčíňaniu stovky jeho spoluveriacich.
Jeho príbeh je však aj príbehom muža, ktorý sa dva dni nato, ako americkí vojaci zhodili Saddámovu sochu v Bagdade, mohol vrátiť domov a pokračovať vo svojich humanitárnych akciách, ktoré začal už v londýnskom exile.
Husajn Šáhristání sa nikdy príliš neangažoval v irackých exilových politických spolkoch, sústreďoval sa skôr na ľudskoprávne projekty. Jadrový vedec so západným akademickým vzdelaním sa stal nepohodlným po nástupe Saddáma. Odmietal totiž premenu irackého civilného jadrového programu na výrobu zbraní, a tak dostal 20 rokov v Abú Ghrajbe. Pomohla mu až vojna v Perzskom zálive: podarilo sa mu utiecť, presunul sa do kurdskej časti Iraku a neskôr do Iránu.
Označujú ho za blízkeho človeka nateraz najvplyvnejšieho šíitskeho duchovnéno ajatolláha Sistáního, muža, ktorý mal niekoľkokrát pokušenie zvrátiť americké plány obnovy Iraku. Preto Šáhristání Washingtonu vyhovuje: Biely dom si myslí, že jeho nomináciou oslabí Sistáního odpor.
Nemusí byť však prijateľný pre Kurdov a sunnitov. Podľa niektorých informácií mali aj oni záujem o funkciu premiéra, je ich však málo. Pravdepodobne však dostanú reprezentatívnu funkciu prezidenta. Mohol by ním byť Adnan Pačači. Kurdi zrejme dostanú miesto vicepremiéra.
Američania zadržali Sadrovho švagra
NADŽAF- Americkí vojaci včera v šíitskom meste Nadžaf zadržali švagra radikálneho duchovného vodcu Muktadu Sadra. Rijád Núrí je jedným z kľúčových veliteľov takzvanej Mahdiho armády, ktorá je ozbrojeným krídlom Sadrovho hnutia. Práve s ňou zvádzajú Američania v Nadžafe ťažké boje. Tie si od utorka vyžiadali už tri desiatky mŕtvych a 60 zranených.
Včera neďaleko mesta Bakuba prišli ráno o život traja irackí civilisti, pri Bagdade zase zahynuli dvaja ruskí civilisti.
Americká armáda včera potvrdila, že delový náboj, ktorý našli vojaci pred týždňom, skutočne obsahoval zakázaný sarin. Zatiaľ sa nepodarilo zistiť, odkiaľ pochádza. Saddám Husajn už po prvej vojne v zálive oznámil, že sarin zničil.
V diplomatických kruhoch sa špekuluje o sporoch medzi Britmi a Američanmi o vývoji v Iraku po 30. júni. Britský premiér Tony Blair totiž navrhuje, aby vojenské operácie v Iraku schvaľovala iracká vláda. Američania však trvajú na tom, že vojenské operácie budú riadiť oni. Obe strany existenciu sporu odmietajú. (čtk)
