konferencie s Tampou (3:4) vyznelo márne.

S hlavou zaseknutou do hrany mantinelu zostal po prehre v siedmom zápase Michal Handzuš (27 r.) nehybný. ( Dva dni predtým sa na striedačke po vyrovnávajúcom góle Primeaua v šiestom zápase vo výskoku objímal s Brankom Radivojevičom na opačnom póle emócií ).

Slovenský center patril k najvyťaženejším mužom Flyers v play off, na konci svojej najvydarenejšej sezóne v NHL prežíval zároveň najhlbšie sklamanie. Krutý športový osud mu minimálne o rok oddialil splnenie životnej túžby. Postaviť doma v Banskej Bystrici nachvíľu ten ozrutný pohár ku korkovej nástenke s otcovými výstrižkami a fotografiami so športovou témou. Keď mal Michal desať rokov, navždy stratil otca. Sila jeho odkazu ho však pohýňa dodnes.

"Najprv treba prehrať, aby mohlo prísť veľké víťazstvo. Veta klasika platí," začal uboleným hlasom Michal, ktorý prežíva aj sklamanie s takým nasadením, s akým sa vrhal do osobných súbojov medzi mantinelmi. Občas sa z hraničného vypätia dostával na kolená.

"Viem, že som do toho išiel často premotivovaný, v niektorých situáciách by bolo výhodnejšie racionálnejšie riešenie s chladnejšou hlavou. Ubrať sily, vyčkať. Ale nedalo mi inak. V celom tíme panovalo úžasné odhodlanie, do záverečnej tretiny siedmeho stretnutia sme išli s tým, že tam necháme absolútne všetko. Súpera uznávam, ale mali sme naň. Viete, aké platné sú v hokeji debaty o šťastí, ale... Škoda, že sa nám v posledných zápasoch nepodarilo dať úvodný gól, doťahovanie nás stále množstvo energie."

Banskobystrický rodák má za sebou sezónu s rovnou stovkou zápasov (82 v základnej časti plus osemnásť v play off) plus sedem prípravných. Napriek tomu nemal chuť ani silu spláchnuť frustráciu na pive s kamarátmi. Prvé dni sedel mlčky doma a ticho trpel. Len mame so sestrou dal do telefónu najavo, že biologicky je živý.

"Stále nevládzem ani veľmi rozmýšľať, nemyslím na to, či vyhrá pohár Tampa, alebo Calgary, je mi hrozne ťažko."

V pondelok mali Flyers rozlúčkový míting: "Tréner Ken Hitchcock nie je na sentimenty. Povedal, že sme odviedli dobrú robotu, ale hovoril najmä o tom, čo musíme urobiť lepšie, aby sme o rok Stanley Cup vyhrali. Aj z manažmentu vyšiel jasný signál - nemienia niečo dlhodobo budovať od začiatku, chcú udržať úroveň, ktorá umožní útok na vrchol okamžite. Aj my hráči sme si povedali, že ten pohár urobíme."

Jeden z najlepších defenzívnych centrov v NHL si po dlhšom čase nebude tejpovať natiahnuté väzy v zápästí, s ktorými odohral väčšinu play off.

"Mal som šťastie, že ma nepostihli vážnejšie zranenia. Rado Somík skúšal hrať so zlomenou kostičkou zápästia. Každý v tíme mal niečo, v play off sa neuhýba. Či som spokojný so svojimi výkonmi? Odpoviem, že sa môžem každému pozrieť do očí. V obrane som vyložene nezakúril, i keď pri nejakých góloch som na ľade bol. Trochu ma škrie útočná fáza, tam by som teraz niektoré veci riešil inak. Najlepší pocit som mal po víťazstve v piatom zápase série s Torontom 7:2, kde som prispel dvoma gólmi. Vtedy sa hovorilo a písalo, že kto vyradí Toronto, musí získať Stanley Cup. My sme to prvé urobili, a druhé neplatilo. Teda o rok."

Michalovi Handzušovi sa skončila zmluva s Philadelphiou. Zatiaľ veľmi nevládze rozmýšľať o novej, pripúšťa možnosť arbitráže. Predstava, že mu na nej aj po takejto sezóne budú zástupcovia klubu vyťahovať argumenty v snahe stlmiť platový nárast, tiež patrí k NHL. VOJTECH JURKOVIČ

Päťtisíc dolárov za Michalovu hrivu

Okrem stabilne spoľahlivých výkonov pútal Michal Handzuš pozornosť aj svojím neskrotným účesom. Nielen na ľade. Po ďalšom útočníkovi Mikovi Riccim zo San Jose charakterizovala slovenského centra pod prilbou najdlhšia hriva. Jej takmer dvojročnú kariéru skončí v blízkej budúcnosti matka Elena Handzušová pravdepodobne vlastnoručne.

"Padlo to len tak zo žartu na hráčskom mítingu ešte pred začiatkom sezóny. Johnnovi LeClairovi sa zdalo, že mám dlhé vlasy. Naťahoval ma, že staví päťtisíc dolárov, ak s tým vydržím do konca sezóny. Všetci chalani sa smiali, postupne to išlo do stratena," spomína M. Handzuš.

V krušnej atmosfére po vypadnutí s Tampou počas rozlúčkového mítingu zrazu pristúpil LeClair k Michalovi a bez rečí vylistoval päťtisíc dolárov. Handzuš pomaly zabudnutú stávku márne odmietal, narazil na spoluhráčov argument, že mu bráni naplniť známe: slovo robí muža. A že má na to svoje predsezónne slovo svedkov. Handzuš minul päťtisíc dolárov v priebehu necelej minúty. Polovicu venoval brankárovi Robertovi Eschemu a druhú útočníkovi Markovi Recchimu. Obaja spravujú vlastné charitatívne nadácie pre deti.

"Odľahlo mi, že nečakané peniaze som otočil správnym smerom. Teraz sa môžem dať spokojne ostrihať," čiastočne si zlepšil náladu M. Handzuš, ktorý spontánne ocenil amerického priateľa LeClaira. "Skvelý človek aj mimo ľadu. Príjemný, vnímavý. V základnej časti hral výborne, dobre sme sa na ľade dopĺňali. V play off mu to nepadalo podľa predstáv. Videl som, že to naňho silne dolieha, no bil sa statočne o každý puk. Bola to silná sezóna."

MICHAL HANDZUŠ v sezóne 2003/04príjem 1,533 mil dolárov

(počet zápasov, gólov, asistencií, bodov, hodnotenie +/-, trestných minút, úspešnosť na vhadzovaní)