Palestínsky chlapec a jeho otec opúšťajú Rafah. FOTO- REUTERS
árodných humanitárnych organizácií.
Izraelskú pomoc palestínska samospráva odmietla, sama do Gazy poslala zbrane. Vraj miestnym policajtom, dostal ich však Hamas.
Pár hodín predtým izraelský premiér Ariel Šaron oznámil, že predloží nový plán na stiahnutie sa z Gazy. Na rozdiel od predchádzajúceho, ktorý odmietli Šaronovi spolustraníci v referende, hovorí o postupnom opúšťaní územia s 1,3 milióna Palestínčanmi a 7500 židovskými osadníkmi.
Bezpečnostné riziko
V Izraeli sa opäť diskutuje o tom, ako sa dovtedy s Gazou vyrovnať. Je jasné, že z obrázkov zbúraných domov, trosiek, bezdomovcov, hlavne tých detských, nemá nikto v Izraeli dobrý pocit. A to bez ohľadu na to, že sa objavili informácie, že podobne ako v Džaníne pred dvomi rokmi sa aj v Rafahu o počtoch obetí, zbúraných domoch či počínaní izraelských vojakov preháňalo.
Jasné je však aj to, že Rafah a aj celé pásmo Gazy nie je len oblasť biedy, zlých životných podmienok a nenávisti vyplývajúcej z nedostatku a frustrácie. Gaza je aj miestom, kde sa obchoduje so zbraňami, drogami, ľuďmi, kde sa strácajú peniaze medzinárodného spoločenstva aj samotného Izraela a kde korzujú teroristi.
Navyše Gaza je pre Izrael reálne bezpečnostné riziko: to nepopierajú ani tí, ktorí spochybňujú metódy, akými sa Izrael bráni. Cez Gazu dostávajú militanti zbrane z Egypta: potvrdzujú to objavené tunely, ktoré v Rafahu vedú pod mešity, nemocnice, ale aj detské postieľky v rodinných domoch. Používajú sa na odpor voči izraelskej armáde, aj na teroristické útoky na osadníkov v Gaze, vojakov, ale aj ciele vnútri Izraela.
Palestínska samospráva ani Egypt s tým nič nerobia. Palestínski policajti nepôjdu proti vlastným, Egypt je bezmocný, alebo to predstiera.
Dilemy
Možnosti Izraela brániť sa sú obmedzené, vždy riskantné a otvárajú priestor pre morálne spochybnenie uplatňovania práva na ochranu vlastných občanov. Narážajú totiž na práva obyvateľov Gazy, na ich životný priestor aj komfort. Aj chirurgicky presné nálety sa môžu skončiť zblúdilou strelou, pri demolícii domu teroristu lietajú triesky ďaleko, na to, že teroristi zneužívajú sanitky môže doplatiť niekto, kto ju skutočne potrebuje.
Väčšina Izraelčanov nechce tieto dilemy riešiť, a preto by sa Gazy najradšej vzdali. Znamenalo by to však aj to, že osud Izraela určujú teroristi: mali by totiž pocit, že teror je spôsob, ako dostať židovský štát z Gazy.
Nový Šaronov plán kopíruje starý
Izraelský premiér Ariel Šaron vláde v nasledujúcich dňoch predloží modifikovaný plán stiahnutia sa z Gazy a časti západného brehu. Na rozdiel od predchádzajúceho predpokladá postupné sťahovanie sa.
V prvej fáze by malo ísť o 3 osady - Kfar Darom, Necarim a Morag. Šaron chce rozfázovaním dosiahnuť, aby plán podporili ministri jeho strany Likud. Nateraz totiž nemá dostatok hlasov, aby kabinet plán schválil.
Podľa plánu by každá ďalšia fáza sťahovania musela byť schválená vo vláde. Nasledovala by potom, čo by sa preukázalo, že predchádzajúca mala pozitívny efekt.
Nový plán nemení podstatu predchádzajúceho odmietnutého v referende Likudu. Rovnako hovorí o stiahnutí sa z celej Gazy a štyroch osád na západnom brehu. Fázovanie však opúšťanie z Gazy môže predĺžiť, pri výmene vlády dokonca zastaviť. Na riziká postupného sťahovania upozorňujú aj bezpečnostní experti: vysoký predstaviteľ ministerstva obrany Amos Gilead tvrdí, že každú novú fázu môže sprevádzať vlna teroristických útokov.
Problematické je stále aj to, čo nastane v Gaze "deň po" - keď tam nebude žiadny izraelský vojak ani osadník. Šaron totiž nechce o štatúte Gazy hovoriť so súčasným palestínskym vedením, ktoré podľa neho nerobí nič proti terorizmu. Objavili sa však informácie, že Izrael rokuje so silným mužom Gazy a bývalým spolupracovníkom Jásira Arafata Muhammadom Dahlanom. Ten to však odmieta. (mik)
