FOTO - ARCHÍV
. Keď Ellington zomrel 24. mája 1974, svet ho poznal už pod menom Duke, čiže "vojvoda" Ellington. V pondelok uplynulo 30 rokov od smrti jedného z najvýznamnejších hudobníkov a skladateľov histórie amerického i svetového džezu.
Narodil sa vo Washingtone v rodine váženého predstaviteľa černošskej strednej vrstvy roku 1899. Jeho matka ho od počiatku vychovávala takpovediac vo vatičke. Mala nielen kľúčový vplyv na jeho sebaistotu, ale aj pracovitosť. Postarala sa, aby mal dobré hudobné vzdelanie a pravidelne s ním navštevovala kostol baptistickej cirkvi. Ellington mal radostné detstvo a získal dobrú spoločenskú výchovu: niet sa čo čudovať, jeho otec pracoval ako sluha v najlepších washingtonských domoch vrátane toho najvýznamnejšieho - Bieleho.
Mladý Ellington nemohol nepostrehnúť fakt, že vtedajšia americká spoločnosť bola ešte stále spoločnosťou rasovo rozdelenou a osud jeho ľudí mu preto ležal na srdci rovnako, ako snaha presadiť sa ako hudobník a skladateľ.
Sám o sebe povedal: Akonáhle som sa postavil na nohy, vybehol som von na ulicu a ktosi mi povedal: Edward, choď tadiaľto, a tak som šiel. A takto som kráčal po celý život. Edward Kennedy Ellington mal jednoducho šťastie. A využil ho. Už ako chlapec nadšene počúval černošských klaviristov hrajúcich ragtime. Potom ho nesmierne ovplyvnil zázračný neworleanský klarinetista Sidney Bechet. Neskôr to boli newyorskí černošskí klaviristi, hrajúci v štýle "stride".
Ako mladý muž sa obliekal veľmi elegantne, a tak mu začali hovoriť Duke, čiže Vojvoda. Lenže Ellington bol nielen dievčatami obletovaný krásavec, ale aj ctižiadostivý hudobník. A skladateľ. Jeho prvá skladba v štýle ragtimu sa volala Soda Fountain Rag. Hudba sa mu stala všetkým. Odišiel zo strednej školy a navždy si sadol ku klavíru.
Jeho cesta za slávou sa začala v New Yorku, meste, ktoré sa začiatkom 20. rokov stalo novou černošskou metropolou krajiny. Jej hlavným centrom bola štvrť Harlem, kde Ellington zakotvil na dlhé roky a kde sa napokon dočkal veľkej popularity. S orchestrom bendžistu Elmera Snowdena hrával príjemnú, sladkú tanečnú hudbu. Hudobníci zdieračského kapelníka vyhnali a za dirigentský pult postavili mladého talentovaného klaviristu. Dukovi sa podarilo nadviazať spoluprácu s bezohľadným, ale úspešným producentom Irvingom Millsom, ktorý jeho orchester presadil v najprestížnejšom newyorskom podniku - Cotton Clube.
Tu začal Ellington rozvíjať svoj jedinečný aranžérsky a skladateľský štýl, ktorý ktosi nazval "hudbou džungle" a ktorý ho preslávil po celej krajine - vďaka rozhlasu. Spoločnosť CBS začala totiž v roku 1927 vysielať z Cotton Clubu rozhlasové prenosy, ktoré počúvali po celej Amerike. Schopnosť kráčať s dobou zaručila Ellingtonovi trvalú slávu až do konca života. Duke dokázal bez problému prejsť zo štýlu "hot" rokov dvadsiatych ku swingu rokov tridsiatych. To potvrdzuje aj známa nahrávka skladby It don't mean a thing. Snaha povýšiť tanečnú hudbu na koncertné umenie ho primala komponovať náročnejšie skladby.
Ellington zložil aj viacero suít. Hrával s osobnosťami moderného džezu - s Charlesom Mingusom, Maxom Roachom či Johnom Coltranom. Sprevádzal Louisa Armstronga, Ellu Fitzgeraldovú, Tonyho Bennetta. Vo veku 75 rokov ho skolila zákerná choroba. Zomrel na rakovinu v roku 1974.
Za zásluhy o rozvoj americkej hudby ho v roku 1966 vyznamenal prezident Johnson Zlatou medailou a v roku 1969 mu prezident Nixon udelil Prezidentskú medailu mieru.
Do Bieleho domu, v ktorom jeho otec robil kedysi ako sluha, prišiel Duke Ellington ako džezový šľachtic. So svojím orchestrom absolvoval po celom svete viac ako 20-tisíc vystúpení. Získal celý rad ocenení americkej hudobnej akadémie Grammy. Jeho piesne sa stali štandardnými skladbami svetovej džezovej scény. Podľa mnohých hudobných kritikov a publicistov je Ellington dodnes najvýznamnejším a najtypickejším americkým skladateľom.
Zajtra - Ján Kalvín
Autor: JAROSLAV ROZSÍVAL
