Pracovník Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV na Starých Horách Miroslav Saniga povedal, že sneh, víchrica a mráz donútili všetky vtáky hniezdiace na zemi opustiť hniezda a znášky v nich.
Ľabtušky lúčne a vrchovské, škovránky poľné, červienky obyčajné, vrchárky červenkasté a ďalšie operence sa vzdali svojho budúceho potomstva a odleteli do nižších polôh. Inak by aj dospelé vtáky zahynuli od zimy a hladu, pretože všetka potrava je pod snehom. Ani vylietané mláďatá drozdov čiernych a kolohrivých si v týchto nadmorských výškach nedokážu nájsť potravu. Ak im ju nezabezpečia rodičia, mnohé z nich zahynú.
Ohrozené sú tiež znášky našich najotužilejších vtákov - tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka. Samičky síce dokážu sedieť na vajíčkach i v snehu, ale hniezda opúšťajú, aby sa najedli a vajíčka sa v mraze podchladia, takže vtáčence sa už z nich nevyliahnu.
Studené počasie ničí vo vyšších polohách aj kvety a stromy. Prvosienky jarné a horcokvety sú úplne zasypané snehom. Trčia z neho iba kvety prvosienky vysokej. Stromom, ktoré sa olistili, budúce lístie zamrzlo, čím sa zníži ich odolnosť.
Podobné chladné počasie sa v druhej polovici mája vyskytlo na Slovensku začiatkom 90. rokov minulého storočia. Zasiahlo lokality nad 1 200 m nad morom, teraz to bolo v niektorých oblastiach už od 700 metrov. (tasr)
