Z volieb v Kosove by malo vzísť 120-členné parlamentné zhromaždenie a z neho prezident s právom vymenovať deväťčlennú vládu. Z pohľadu správy OSN sú však voľby predovšetkým o jednom - ako pritiahnuť do politiky srbskú menšinu a oslabiť albánske túžby po nezávislosti Kosova. Posledné miestne voľby sa totiž odohrali prakticky v albánskej réžii - Srbi voliť takmer neprišli.

Život v protektoráte

Po odchode srbských vojakov z Kosova v roku 1999 je tento kus Srbskej republiky pod správou OSN. Albánci, proti ktorým viedol Slobodan Miloševič krvavú trestnú výpravu, dnes tvoria 90 percent obyvateľstva. Viac než stotisíc Srbov vyhnali, tisíce z nich boli zavraždené alebo zmizli. O možnosti, že by sa mali vrátiť pod správu Belehradu, nechcú Albánci ani počuť.

Významné strany - umiernený Demokratický zväz Kosova Ibrahima Rugovu aj Demokratická strana Kosova bývalého veliteľa Kosovskej oslobodzovacej armády Hashima Thaciho - žiadajú nezávislosť. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN Kosovu svojho času sľúbila „širokú autonómiu“, ale nie odtrhnutie sa od Srbska. Medzinárodné spoločenstvo sa preto s riešením otázky štatútu Kosova neponáhľa. Dúfa, že čas pomôže nájsť riešenie, ktoré prijme Belehrad aj Priština.

Zapojiť sa alebo mlčať?

Srbi žijú väčšinou pod ochranou vojakov KFOR a riešia jedinú otázku - voliť či bojkotovať? Teda - zapojiť sa i s vedomím, že sú nenávidenou hŕstkou, alebo vzdorovito mlčať?

V Kosove je zaregistrovaných asi 75-tisíc srbských voličov, ďalších 105-tisíc žije mimo Kosova - tí druhí majú, paradoxne, väčší záujem o voľby než tí, ktorých sa to dnes bezprostredne dotýka. Dlho očakávané stanovisko vydal Belehrad začiatkom mesiaca - vyzval Srbov v Kosove, aby šli k urnám. „Cieľom našej kampane bude presvedčiť ľudí, že treba ísť k voľbám ako k akémusi referendu o ich návrate a ich tamojších perspektívach, „povedal Reuters juhoslovanský minister pre menšiny Rašim Ljajič, sám moslim zo Sandžaku. Času na bojkot je podľa neho vždy dosť.

„Po voľbách vytvoria Srbi entitu na severe Kosova s vlastnou samosprávou,“ hovorí naproti tomu Marko Jakšič, ktorý je proti voľbám, hoci je podpredsedom strany prezidenta Vojislava Koštunicu. „Požiadame medzinárodné spoločenstvo, aby pustilo srbskú políciu a armádu do tejto časti Kosova,“ povedal Jakšič na zhromaždení Srbov v Mitrovici.

Nahnevaní Albánci

Srbov mal postrčiť k urnám aj dokument, ktorý podpísali správcovia z OSN s Belehradom. Juhosláviu ubezpečili, že nová kosovská vláda nebude mať právo vyhlásiť nezávislosť. Potvrdil aj právo srbských utečencov na návrat do Kosova.

Kosovskoalbánski politici reagovali veľmi nahnevane. Argumentovali, že správa OSN v Kosove má hovoriť len s kosovským Srbmi, a nie s tými v Belehrade. Thaci, ktorý vidí budúcnosť Kosova priamo v Európskej únii, pohrozil, že bude „pracovať proti“ správe OSN.

Rugova však protestoval len mierne. Prištinský profesor je dávnym tromfom medzinárodného spoločenstva. Na jeho zhromaždení sa dokonca objavil šéf misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Kosove Daan Everts - so šálom vo farbách Rugovovej strany na krku Rugovu verejne pochválil.