ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV EK
BRATISLAVA - Slovensko vstúpilo do Európskej únie s takmer najnižšími mzdami spomedzi nových členov. Kým priemerný Slovák v roku 2003 zarobil mesačne 346 eur, menej mali na výplatnej páske len Lotyši a Litovčania. Podobne je to aj s dôchodkami. Slovenský penzista vlani dostával mesačne v priemere 147 eur, menej dostávali jeho rovesníci vo všetkých troch pobaltských štátoch. Vyplýva to zo štatistického porovnania Canstat, ktoré spoločne vypracovali štatistické úrady z deviatich nových členských krajín (s výnimkou Malty) a kandidátskych štátov Bulharska a Rumunska.
Aj správa OSN o ľudskom rozvoji z roka 2003 radí Slovensko v hodnotení kvality života zhruba do druhej polovice v desiatke nových členov únie - pred Estónsko, Litvu a Lotyšsko.
Nemožno však povedať, že na Slovensku sa v porovnaní s ostatnými žije o toľko horšie, o koľko sú nižšie platy. Hlavným dôvodom sú rozdielne cenové úrovne v jednotlivých štátoch. Kým napríklad ceny u nás sú niečo nad 40 percentami úrovne "starej" európskej pätnástky, cenové hladiny v ostatných štátoch visegrádskej štvorky prekročili 50 percent úrovne únie pred rozšírením. Tým sa rozdiely znižujú, ale napriek tomu pretrvávajú. Napríklad poľské platy sú zhruba o 44 percent vyššie ako slovenské, tamojšie ceny sú však zhruba o tretinu vyššie ako u nás.
Štatistiky však hovoria o hrubých mzdách. Nedávne zmeny v daňovej politike vytvárajú priestor na ďalšie dobiehanie životnej úrovne ostatných štátov. Priemerný Estónec, ktorý má v hrubom približne o 80 eur mesačne viac, dostane po zaplatení rovnej 26-percentnej rovnej dane a odvodov v čistom podobnú sumu ako Slovák, ktorý platí 19-percentnú daň.
Z relatívneho porovnania dôchodkov tiež vyplýva, že v prepočte na priemernú mzdu sú na tom slovenskí penzisti lepšie ako väčšina dôchodcov v ostatných nových členských štátoch. Priemerný dôchodok je totiž u nás na úrovni 42 percent priemernej mzdy. Väčší pomer dôchodku a mzdy je len v Poľsku - vyše 46 percent. "Táto naša popredná pozícia sa však pravdepodobne zmení, ide len o krátkodobý výkyv," upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Nové pravidlá zvyšovania dôchodkov totiž neviažu ich výšku na priemernú mzdu, ale aj na rast cien. Ak teda mzdy porastú rýchlejšie ako ceny, príjmy slovenských dôchodcov budú rásť o niečo pomalšie ako platy pracujúcich.
Slovensko má však oproti iným štátom výhodu v tom, že má veľmi vysoký podiel obyvateľstva v produktívnom veku a relatívne málo dôchodcov. U nás je 60,3 percenta obyvateľstva práceschopného - viac porovnanie Canstat naznačuje len v prípade Cypru a Lotyšska. Na druhej strane máme 22,4 percenta občanov v dôchodkovom veku, pričom tento podiel sa, tak ako aj v iných štátoch, pomaly zvyšuje. Menej penzistov je len na Cypre - približne 16 percent.
"Vysoký podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva má svoje výhody. Vďaka tomu sa nám bude ľahšie udržiavať ekonomický rast," myslí si Kotian. Tento potenciál však zatiaľ nie je pre vysokú nezamestnanosť naplno využitý. "Do budúcnosti to však vytvára predpoklad, že nebudeme odkázaní na obsadzovanie voľných pracovných pozícií imigrantmi," podotkol. Veľký dôraz však podľa neho treba klásť na vzdelávanie obyvateľstva.
