FOTO - ARCHÍV SME

Minister Lipšic ho chce napadnúť aj na Ústavnom súde, pretože si myslí, že pozitívna diskriminácia je protiústavná. Ako príklad uvádza prijímanie na vysokú školu, kde by sa mohli zvýhodniť študenti len na základe etnického či rasového pôvodu. Minister práce Kaník označuje takéto zvýhodňovanie "za nesprávne a škodlivé riešenie". Viacerí právnici a odborníci však hovoria, že pohľad ministrov nie je správny.

Kaníkovi i Lišpicovi prekáža ustanovenie, že "na zabezpečenie rovnosti príležitostí možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia", ktoré by zabránili znevýhodneniu rasových a etnických menšín. To však hovorí iba o možnosti zaviesť dočasné opatrenia, známe aj ako "afirmatívne akcie".

"Veľa právnikov rozlišuje medzi afirmatívnymi akciami a pozitívnou diskrimináciou. Afirmatívne akcie sú už dnes súčasťou nášho bežného života," hovorí právnik Ján Hrubala. Ide napríklad o nulté ročníky pre rómske deti, bezplatné kurzy pre nezamestnaných, ochranu matiek na materskej, teda "kroky, ktoré vyrovnávajú šance sociálne, rasovo a inak hendikepovaných a ktoré rozhodne nie sú pritústavné".

Kvóty, o ktorých hovorí minister Lipšic, sú, naopak príkladom pozitívnej diskriminácie. "Tu už Ústavný súd vysiela signály, že nie sú v súlade s ústavou," hovorí Hrubala.

Jana Kviečinská, riaditeľka sekcie ľudských práv na Úrade vlády, ktorá zákon pripravovala, hovorí, že podľa medzinárodných dokumentov sa kvóty ako dočasné opatrenia nesmú použiť. "V medzinárodnom práve sú vyrovnávacie opatrenia definované ako dočasné, nie trvalé bez ohraničenia. Ďalším pravidlom je, že skupina, ktorej sa dotýkajú, s nimi musí súhlasiť. A treťou zásadou je, že cieľom je rovnosť, nie výhoda." Kviečinská je so schváleným zákonom spokojná. "Sme veľmi radi, poslanci sa naozaj snažili zákon vylepšiť."

Návrh predložila poslankyňa Edit Bauer z SMK. Podľa nej ustanovenie dokonca legalizuje opatrenia na pomoc Rómom - napríklad rómskych asistentov. Príklad ministra spravodlivosti o kvótach na školách považuje za nešťastný.

Možnosť vyrovnávacích opatrení privítali aj samotní Rómovia. "Po prvýkrát v slovenskej histórii budú môcť aj Rómovia normálne a štandardne žiť v tejto spoločnosti," povedal Tibor Loran z Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít pre agentúru SITA.