on ho už neberie.
Šalabí bol včera rozčúlený a vykrikoval, že nastal čas, aby sa americkí okupanti vrátili domov. Američania tvrdili, že to bola akcia irackej polície a preto sa k nej nebudú vyjadrovať.
Vojaci a irackí policajti obkľúčili budovy sídla Irackého národného kongresu v Bagdade. Na akcii sa podieľali aj agenti CIA, ktorí z budov odniesli počítače, dokumenty a rôzne zariadenia. Nepodarilo sa im však zatknúť dvoch hľadaných členov strany.
Vojaci vtrhli aj do Šalábího domu. Americká televízna stanica CNN uviedla, že irackého politika ohrozovali zbraňou, ktorú mu priložili k hlave. Tvrdil to Šalabího synovec Salim.
Šalabí žil roky v exile v Londýne, po páde Saddáma Husajna sa vrátil do Iraku. Americký minister obrany Donald Rumsfeld ho pretláčal ako budúceho vodcu krajiny. CIA a americké ministerstvo zahraničia však Šalabího považovali za nebezpečnú osobu.
Šalabí dodával ešte pred vojnou a aj po nej Američanom informácie. Od neho pochádzali aj správy o Saddámových zbraniach hromadného ničenia. Ukázali sa byť falošné a Američania mu preto prestali veriť. Prekáža im tiež, že má až príliš úzke väzby na radikálnych iránskych šíitov a je podozrivý z korupcie.
Šalabí tvrdí, že Američania na neho útočia lebo hovorí pre nich nepríjemnú pravdu. Kritizuje návrat bývalých členov Saddámovej strany Baas na čelo Iraku a žiada, aby po 30. júni, keď moc preberú Iračania, mali pod úplnou kontrolou aj ozbrojené sily a obchod s ropou. Dostal sa do vážneho sporu s civilným správcom Iraku Paulom Bremerom.
V roku 1992 Šalabího v neprítomnosti odsúdil jordánsky vojenský súd za bankový podvod na 22 rokov väzenia. Iracký obchodník tu predtým vybudoval finančný dom, ktorý skrachoval. Podľa neho išlo o politicky motivovaný proces.
(reuters, jr)
