FOTO - TASR
BRUSEL - Európskej komisii došla trpezlivosť a rozhodla sa začať konanie za nedodržanie práva proti šiestim členským krajinám, ktoré včas nedodali národné alokačné plány pre emisie oxidu uhličitého. Plány sú základom pre európsky systém obchodovania s "nadbytočnými" povoleniami pre emisie.
"Únia bude pripravená spustiť obchodovanie s emisiami začiatkom budúceho roka. I keby k 1. januáru bola pripravená len jedna-jediná krajina, nepristúpime na odklady," vyhlásila komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová. Obchod s emisiami - prvé uplatnenie trhového mechanizmu pri ochrane životného prostredia v Európe - má pomôcť znížiť emisie škodlivých skleníkových plynov, zodpovedných za klimatické zmeny planéty. Podľa štúdií má znečistenie ovzdušia v Európe na svedomí tri až šesť percent úmrtí ľudí starších 30 rokov, i keď podľa vedcov odhady nemožno vyčísliť tak presne ako v prípade dopravných nehôd, skôr ide o súčet vplyvov ako genetický základ, životný štýl a život v znečistenom prostredí.
"Pätnástka" mala odovzdať dokumenty do konca marca, desiatka nováčikov k 1. máju. Termín splnilo len dvanásť z dvadsiatich piatich krajín, deväť starých členov vrátane Nemecka a Británie, na ktorých pripadá leví podiel na znečisťovaní, a Lotyšsko, Slovensko a Slovinsko. ČR síce nemá problém so znižovaním produkcie skleníkových plynov, ale plán včas predložiť nestihla. Disciplinárne riadenie sa zatiaľ rozbehlo iba proti Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, Grécku a Španielsku. Na začiatku býva výstraha, na konci môže byť súd i finančné sankcie, pokiaľ medzitým nedôjde k náprave.
Podľa odhadov by objem obchodov so smogom mohol do konca desaťročia dosiahnuť v Európe desiatok miliárd eur. Systém sa bude týkať zhruba 15-tisíc zariadení v rozšírenej EÚ, napríklad elektrární, cementární, sklární, tehelní, papierní či železiarní vrátane asi 500 českých a 200 slovenských podnikov. Na Slovensko pripadá zhruba 37 miliónov ton oxidu uhličitého ročne, údaj pre ČR nie je k dispozícii, iba sa odhaduje na 85 až 95 miliónov ton.
Obchodovanie s emisiami má prispieť k splneniu záväzku znížiť emisie skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu. Česko a ani ďalší nováčikovia s výnimkou Slovinska nemajú s limitmi problém, na rozdiel od "starých členov" s výnimkou Británie a Švédska.
Problém je v tom, že únia je osamelým bežcom. Protokol počas siedmich uplynulých rokov neratifikovalo dosť štátov, aby platil. USA, hlavný vinník znečisťovania, ho odmietajú, rovnako ako Čína a India. Rusko navzdory tlaku EÚ stále váha.
(čtk)
Obchod s emisiami
Členské krajiny v plánoch stanovia limit emisií oxidu uhličitého, ktoré môže národný priemysel vypustiť do ovzdušia, a v tomto limite vydajú povolenia znečisťovateľom zahrnutým do plánu. Firma, ktorá investuje do ekologickejšieho zariadenia, tak bude môcť predať nadbytočné povolenia iným firmám či obchodníkom v EÚ. Naopak podnik, ktorý rozšíri výrobu, bude musieť za dodatočné emisie nakúpiť voľné povolenia alebo zaplatí mastnú pokutu, najprv 40 a napokon 100 eur za tonu emisií. Kľúčovým prvkom bude cena povolenia v porovnaní s nákladmi na redukciu emisií.
