Uzákoniť ich vtedy navrhli poslanci KDH, Anna Záborská povedala, že návrh novely predloží už v marci. KDH anonymné pôrody považuje za jeden zo spôsobov boja proti interrupciám.
"Myšlienka žije," hovorí Záborská dnes. Tvrdí, že KDH sa pokúsi pridať paragrafy o anonymných pôrodoch k reformným zdravotníckym zákonom ministra Rudolfa Zajaca. "Načo by sme novelizovali zákon, keď to môže byť súčasťou pripravovaného zákona."
Úpravu anonymných pôrodov pripravuje aj minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH v novom zákone o rodine. Súhlasili s nimi i poslankyne ďalších parlamentných strán, okrem KSS.
Psychológovia a mimovládne organizácie upozorňujú, aby sa pri úprave pamätalo na to, aby matka dostala čas na rozmyslenie, prípadne o práve dieťaťa mať informácie o svojej rodine.
"Žene treba dať šancu rozhodnúť sa. Rovnako dôležité je, aby sa mala s kým o svojom rozhodnutí poradiť," hovorí psychologička Gabriela Ručková z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
Upozorňuje, že deväť mesiacov tehotenstva sa niekomu možno zdá dostatočne dlhým časom na rozhodnutie, pôrod však môže názor ženy vždy úplne zmeniť. "Treba rátať s hormonálnou disbalanciou či laktačnou psychózou po pôrode."
Ručková si myslí, že mesiac po pôrode by mohol na rozhodnutie stačiť. Dlhšie obdobie, napríklad rok, ktorý má na rozhodnutie matka novorodenca na Slovensku, už je veľa a môže ovplyvniť vzťah adoptívnej matky a dieťaťa. "Pre adoptívnu matku je to veľmi neisté obdobie, veľmi chce a zároveň je veľmi neistá." Môže to vraj vyústiť do prehnanej starostlivosti a rozmaznávania dieťaťa.
Marek Roháček z centra Návrat, ktoré sa venuje adopciám, možnosť anonymných pôrodov rovnako víta, dúfa však, že ešte u nás prebehne diskusia či anonymné alebo utajené pôrody.
Pri utajených pôrodoch má dieťa právo poznať biologických rodičov. Pri anonymných pôrodoch sa o nich nemusí nič dozvedieť - okolie im to celý život bude môcť tajiť. "Každé dieťa rieši otázku svojej identity, ak nepozná odpoveď, môže nastať frustrácia. Nehovorím však, že sa s tým nedá pracovať, dieťa alebo už dospelý sa môže identifikovať s novou rodinou." Navyše, úplná anonymita môže spôsobiť problémy vtedy, ak dieťa vážne ochorie a lekári nemajú údaje o matke.
Adoptovali vyše 300 detí
V slovenských detských domovoch je dnes asi 3 600 detí. Minulý rok podľa údajov ministerstva práce bolo 600 žiadostí o adopciu, z toho viac ako polovica bola úspešne vybavená.
Od roku 2000 do konca minulého roka riešila polícia 25 vrážd novorodencov ich matkami a 19 prípadov opustenia dieťaťa, z toho v 11 prípadoch ženou a v piatich mužom. V prípade opustenia však nejde iba o odloženie novorodencov, ale aj o situácie, keď deti zostali samy bez dozoru a boli ohrozené.
Za vraždu novorodenca hrozí matke trest 3 až 8 rokov, novela zákona, ktorá je práve v parlamente, zvyšuje dolnú hranicu na štyri roky.
V Česku podľa Mladej fronty zavraždili matky svojich novorodencov v 42 prípadoch za posledných 10 rokov a za posledné tri roky našla polícia 54 odložených detí. (r)
Ako to bude v Čechách
Meno rodičky bude podľa zákona poznať iba pôrodnica, ktorá však zapečatenú zdravotnú dokumentáciu odovzdá ministerstvu zdravotníctva. Meno matky nebude poznať matrika, adoptívni rodičia ani dieťa.
Dokumentáciu bude možné otvoriť iba na príkaz súdu a iba vtedy, ak sa u dieťaťa prejavia vážne dedičné choroby a bude dôležité poznať údaje o matke.
O otvorenie dokumentácie bude môcť požiadať dieťa, keď dovŕši 18 rokov, ak sa však o nej od adoptívnych rodičov dozvie.
Návrh upravuje aj adopciu detí, ktorá by sa mala urýchliť. Doteraz mohla dať matka súhlas na adopciu až po šestonedelí.
"Medzi kritikmi sa objavili názory, že utajené pôrody povedú ku kšeftovaniu s deťmi, alebo že ústavy budú plné detí, ktoré si nikto nebude chcieť osvojiť," píše denník MF Dnes.
Aby zákon nadobudol platnosť, musí ho ešte podpísať prezident.
Pred anonymnými pôrodmi v Česku existovali aj utajené pôrody. Rodičky sa mohli uchýliť do niektorých detských domovov a po pôrode tam dieťa nechať. Údaje o matke zostali v rodnom liste. "Dieťa je však prihlásené u nás, na matriku v mieste ženinho bydliska nejde žiadne hlásenie o narodení. Adoptívnym rodičom o matke hovorím všetko, čo viem a je na nich, čo povedia dieťaťu," hovorí Miroslav Rákos, riaditeľ domova v Aši.
V súčasnosti musí žena po šiestich týždňoch podpísať protokol, že sa dieťaťa vzdáva. Ak to nechce urobiť v mieste bydliska, ale zároveň nechce cestovať späť do domova, mohla protokol podpísať na inom úrade. "Dohodneme sa s matkou, kam môže prísť. Deň predtým zavolám na magistrát a vysvetlím, že ide o delikátnu záležitosť, aby žene neubližovali otázkami. Po podpise protokolu, začneme robiť kroky pre adopciu."
(haj)
