Viktor Hulík: Malý Geo-posúvač, 2003.
BRATISLAVA - Medzinárodný salón súčasného umenia Puls'Art 2004 vo francúzskom meste Le Mans kulminuje. V Cité des Arts sa v týchto dňoch predstavuje vyše päťdesiat autorov z celého sveta, medzi ktorými nechýbajú ani slovenskí výtvarní umelci. Slovensko sa totiž stalo hosťom prestížneho salónu výtvarného umenia.
Oto Bachorík, Daniel Fischer, Milan Lukáč a Dorota Sadovská sa so svojimi dielami prezentujú na kolektívnej expozícii v Centre Paul Courbalay, samostatnú výstavu má v Le Mans Viktor Hulík, ktorej vernisáž bude dnes o 19.00 h v miestnej Galérii Théatre Municipal. Výstava slovenského umenia sa zorganizovala v spolupráci s Veľvyslanectvom SR vo Francúzsku a so Slovenským inštitútom v Paríži.
"Týmito výstavami privítali organizátori Slovensko ako jednu z nových členských krajín Európskej únie," povedala pre SME kurátorka slovenskej časti expozície Anna Vasseurová. "Puls' Art je výberový salón, ktorý ponúka priestor predovšetkým mladým talentom. Hosťujúcimi umelcami sa tradične stávajú renomované osobnosti. Tohto roku medzi pozvaných francúzskych hostí patrí Richard Texier, ktorého tvorba je zastúpená v početných francúzskych verejných zbierkach."
Viktor Hulík (1949) predstavuje na autorskej výstave okolo tridsať diel z obdobia posledných piatich rokov. "Keby som mal obsah mojej tvorby vyabstrahovať, povedal by som, že ide o skúmanie vzťahu chaosu a poriadku," povedal pre SME Viktor Hulík. Posúvače, čiže reliéfne objekty, ktorých manipulácia je založená na princípe skladacieho metra, a počítačová grafika predstavujú dve paralelné autorove techniky.
Mimochodom, práve vďaka posúvačom sa Hulík etabloval v medzinárodnej špičke konštruktivistickej a geometrickej tvorby najmä účasťou na významnej výstave Náhoda ako princíp v umení 20. storočia v nemeckom Ludwigshafene v roku 1992, kde predstavoval svoje diela v spoločnosti Ernsta, Duchampa, Raya a ďalších osobností svetového výtvarného umenia.
"Počítačová grafika, ktorej sa venujem asi desať rokov, akoby zachytávala jednotlivé fázy, vytvárané posúvačmi," hovorí Viktor Hulík. "Fascinuje ma, že narábam stále s tým istým počtom línií, pričom klonovaním sa mi otvárajú ďalšie možnosti. Nekonečné spôsoby variovania, kde je logická postupnosť jednotlivých krokov vo finálnej symbióze sprevádzaná vzrušujúcim očakávaním z výsledného tvaru, z tajomstva náhody."
Viktor Hulík netají, že počítač mu otvoril netušené možnosti pri experimentovaní a hľadaní nových podôb jeho výtvarného programu. Umelec však zároveň odmieta často zaužívaný názor, že počítač vyrába umenie sám. "Bez môjho príkazu a povelov k jednotlivým úkonom neurobí nič," tvrdí Hulík. "Aj tu je prvoradá myšlienka tvorcu."
