BRATISLAVA - Slová legendárny, kultový a podobné ultrasuperlatívy dnes podliehajú inflácii. Legendárna je už bezmála každá tretia skupina. Jethro Tull je však skutočnou legendou. Britská skupina patrí medzi najstaršie aktívne formácie, hrá od roku 1967 a stala sa doslova fenoménom. Piesne Jethro Tull odolávajú erózii času, dodnes znejú aktuálne a sú základným kameňom vkusu mnohých generácií.
Jethro Tull je v podstate značka charizmatického a hyperaktívneho lídra Iana Andersona (1947). Skladateľ, textár, spevák zo škótskeho Edinburgu priniesol do rocku nástroj, ktorý sa v takejto hudbe predtým vyskytoval len veľmi sporadicky - flautu a vytvoril nový, dovtedy neslýchaný štýl hry (rôzne fučanie, hučanie a vokalizovaná hra, pri ktorej sa zároveň hrá aj spieva). Vytvoril úplne nový kapelový sound - spojil rock s folkom, škótskym folklórom, obohatil ho o košatosť progresívneho rocku (alebo art rocku).
Napísal množstvo pesničiek, ktoré vyvolávajú zimomriavky svojou vrúcnosťou, nasadením, dobrodružným myslením a imaginatívnymi, surrealistickými textmi. A naspieval ich svojím neopakovateľným mužným a pružným hlasom.
Jethro Tull začínali ako blues band. Prvý album This Was (1968) bol striktne v duchu aktuálneho trendu bieleho bluesu, ale úplne jasne vyjadril nové videnie hudobného sveta - napríklad úpravou skladby džezmena Rolanda Kirka Serenade To A Cuckoo Clock. Dvadsaťroční Anderson & spol. si v tomto období vymysleli imidž bezdomovcov, čo bola v rocku kuriozita.
Po prvom albume odišiel za vlastnými ambíciami gitarista Mick Abrahams a prišiel Martin Barre, ktorý je dodnes nenápadným spolutvorcom zvuku Jethro Tull. Absolútnym zásahom do čierneho bol štvrtý album, Aqualung (1971), jedna z najvýznamnejších rockových nahrávok všetkých čias. Je to hudobný, textový aj dizajnový skvost, ktorý nemá slabé miesto. Práve z neho pochádzajú dodnes základné kamene repertoáru Jethro Tull - skladby Aqualung a Locomotive Breath.
Andersonovi sa zapáčila náročnejšia hudba a skupina vstúpila do obdobia artrockových kompozícií. Album Thick As A Brick (1972) tvoria dve dlhé suity - presne v duchu Yes, Genesis, či Pink Floyd. Ale aj tu si Jethro Tull zachovali svojský zvuk a nepodliehajú módnym vlnám. Po ňom prišlo ešte niekoľko významných diel. Až do konca 70. rokov si tvorba Jethro Tull zachovávala nekompromisnú kvalitu. Posledným veľkým vzopätím boli albumy Songs From The Wood (1977), Heavy Horses (1978) a fantastický živý dvojalbum Bursting Out (1978).
Potom prichádzali platne síce s vyrovnanou kvalitou, nedokázali však konkurovať niekdajším korunným klenotom (otázne však je, či sa takáto kvalita vôbec dá dosiahnuť dvakrát v živote). Na nedeľňajšom bratislavskom koncerte však odznejú všetky piesne, ktoré máme radi. Anderson má dnes 57 rokov, čo je, samozrejme, už cítiť na hlase, ale jeho vitalita zostala nezmenená. Na flaute stále cvičí, kapela hrá vo výbornej forme, takže sa máme na čo tešiť.
Jethro Tull vystúpia v bratislavskej Inchebe v nedeľu o 20.00 h v zostave: Ian Anderson - flauta, gitara, mandolína, harmonika, spev, Martin Barre - gitary, Andrew Giddings - klávesy, Jonathan Noyce - basová gitara, Doane Perry - bicie.
