Izraelský pohraničný policajt stojí pred plagátom s fotografiami izraelských obetí zabitých Palestínčanmi počas posledných rokov. FOTO - REUTERS
Telavivský súd včera usvedčil šéfa ozbrojenej zložky Fatahu Tanzim Marvana Barghútiho zo smrti piatich ľudí. Zabili ich pri teroristických útokoch. Výšku trestu sa Barghúti dozvie 6. júna, predpokladá sa, že dostane najvyšší - doživotný trest.
V 33 prípadoch súd konštatoval, že sa nepodarilo preukázať priame zapojenie Barghútiho do teroristických útokov. Je však zrejmé, že teroristom dodával peniaze, zbrane a inštrukcie.
Bol priamo podriadený palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi. Ten podľa súdu niekedy nevydával priame inštrukcie na teroristické útoky, "len" dával najavo, kedy mu vyhovuje prímerie a kedy teror. Táto informácia, ani to, že teroristické útoky boli často zaplatené z účtov palestínskej samosprávy, nie je nová ani prekvapivá. Včera ju však potvrdil nezávislý súd: izraelský minister spravodlivosti Tommy Lapid hovorí, že pred súdom by mal stáť aj Arafat.
Barghúti tvrdí, že je nevinný aj to, že nerešpektuje jurisdikciu izraelského súdu. Na súde sa bránil sám a podarilo sa mu z neho urobiť politickú šou a fórum na diskusiu o izraelsko-palestínskom konflikte. Podporujú ho pochodujúci Palestínčania v Ramalláhu aj mieroví aktivisti z celého sveta. Im je jasné, že Barghúti bude sedieť, nie preto, že tak rozhodol súd, ale preto, že izraelské súdnictvo je skorumpované a celý proces je veľká fraška.
Už keď v apríli 2002 Barghútiho zatkla izraelská armáda v Ramalláhu (Palestínčania boli vtedy sklamaní, že sa vzdal bez boja) bolo zrejmé, že proces s ním sa môže obrátiť proti židovskému štátu.
To napokon nie je nič nové: v histórii sa procesy s "ľudovými hrdinami" vždy zvrhli na súd s Izraelom a úplne sa zabudlo na trestnoprávny rozmer problému. Aj teraz sa hľadali ospravedlnenia: skupiny na podporu Barghútího hovorili o "okupácii", boji za národnú slobodu aj o špecifických podmienkach.
Šamai Leibowitz, jeden z Barghútiho právneho tímu však musel v článku pre denník Haarec priznať: "Často som sa ho pýtal: Aj napriek všetkým sporným krokom izraelskej vlády môže zabíjanie nevinných Židov ospravedlniť to, že patria k národu, ktorý okupuje? Sám som si odpovedal: Nie."
Hneď po procese s Barghútim Brigády mučeníkov al-Aksá vyhlásili, že sa sústredia na únosy izraelských vojakov, ktorých chcú vymeniť za prepustenie Barghútiho. Uplatňujú tak starú a pomerne úspešnú taktiku. Vedia, že Izrael, ktorý až do absurdností uplatňuje právo každého svojho občana na návrat domov, je na výmenu ľahko prístupný.
Barghútiho už v minulých mesiacoch takmer zaradili do skupiny teroristov na prepustenie. Aj preto sa mnohým v Izraeli súd s Barghútim zdá rovnako šialený ako iným zabitie Jásina izraelskou raketou.
Kto je Marvan Barghúti
Jeden z najznámejších symbolov prvej aj druhej intifády si prečíta svoj rozsudok 6. júna, presne v deň svojich 46. narodenín. Nikdy neprijal dohody z Osla, hoci mu umožnili návrat z azylu v Tunisku.
Podľa pozorovateľov ako prvý pochopil, čo sa dá "vytrieskať" z návštevy Ariela Šarona na Chrámovej hore v roku 2000. Spísal prvé memorandum vyzývajúce na násilie.
Podľa Izraela riadil teroristické útoky Tanzimu aj Brigád mučeníkov al-Aksá. Tvrdil však, že útoky na civilistov nie sú správne. Práve z vrážd civilistov ho včera usvedčili.
Jeho vzťah s Arafatom bol kontroverzný. Palestínsky predák sa bál jeho rastúcej popularity a tak sa mu snažil podrážať nohy. Na rozdiel od Arafata mal imidž neskorumpovaného vodcu.
Barghúti strávil v izraelských väzniciach, kde sa naučil plynule po hebrejsky, niekoľko rokov. Bol s nadšením prijímaný v ľavičiarskych politických salónoch. (mik)
