„Priznám, že som pri góloch využil znalosti o jeho štýle. Radosť z gólov mi však skalila zbytočná strata bodov. Po domácom zaváhaní Zvolena sme mohli v tabuľke odskočiť prenasledovateľom.“
Vaša forma nadobúda fazónu, ktorá určite neušla pozornosti reprezentačného trénera Jána Filca sediaceho v hľadisku. Vnímali ste to?
„Naozaj nie. V každom zápase sa snažím hrať naplno. Teraz mi pomohol návrat k starej dobrej hokejke z klasického materiálu - dreva. Pred dvoma mesiacmi som prvýkrát v živote začal hrať so „železom“ s vymeniteľnou čepeľou, ale teraz sa s ňou definitívne lúčim. Železo vibruje, viacerí spoluhráči, čo s ním hrávajú, si už bandážujú zápästia, trpia kĺby. S drevom sa puk lepšie kontroluje, cítil som to aj pri streľbe oboch gólov.“
Kedy ste v Extralige strelili naposledy dva góly?
„Pred dvoma rokmi v play off proti Zvolenu. Ale ani tie veľmi nepomohli, lebo sme prehrali 4:6.“
V topoľčianskom doraste ste hrávali spolu s Miroslavom Šatanom. Nemáte chuť zahrať si s ním vo februári v Salt Lake City?
„Nóó, radšej by som, aby za mňa rozprávali výkony. S Mirom som si naposledy zahrali na letnej exhibícii v Topoľčanoch, predtým v majstrovskom Trenčíne. V lete ma veľmi inteligentne motivoval na tému, že by som mohol absolvovať nejakú skúšku v zámorí. Tú v San Jose pred šiestimi rokmi mi nešťastne zvrtlo koleno. Teraz sa cítim v pohode a mám za sebou viac skúseností.“
