BRATISLAVA - Prudko rastúci deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v nasledujúcich mesiacoch stane zrejme najväčšou prekážkou ďalšieho poklesu úrokových sadzieb na Slovensku. Na konci augusta sa deficit vyšplhal na 46,3 miliardy korún, keď ešte v rovnakom období minulého roku bol o 39,5 mld Sk nižší.

Medzinárodný menový fond (MMF) preto radí centrálnej banke, aby sa v znižovaní svojich hlavných úrokových sadzieb neunáhlila. „Odporúčame, aby Národná banka Slovenska dočasne udržiavala kľúčovú sadzbu nezmenenú. (…) V súčasnom období, keď je vývoj inflácie priaznivý a úvery pre súkromný sektor sú stále utlmené, prístup ‘počkáme a uvidíme‘ je v politike úrokových sadzieb primeraný za predpokladu, že fiškálna politika je primerane reštriktívna,“ zdôrazňuje MMF.

Pod enormý rast deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa podpisuje predovšetkým zvyšovanie deficitu zahraničného obchodu, ktorý bol za prvých osem mesiacov tohto roku o 42,4 miliardy korún vyšší ako v rovnakom období roku 2000. Takýto vývoj viedol centrálnu banka začiatkom minulého mesiaca k zvýšeniu odhadu tohtoročného schodku bežného účtu z 5,7 na 8,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Experti MMF však varujú pred „falošnou a klamnou úľavou“, vyvolanou odkladaním deregulácie administratívne určovaných cien a následne nízkou mierou inflácie. „Je poľutovaniahodné, že s výnimkou cien plynu pre podniky nebudú regulované ceny v roku 2002 upravené. Táto skutočnosť (…) nahromadí tlaky, ktoré sa, pravdepodobne, stanú evidentnými po roku 2002. Okrem skomplikovania výkonu menovej politiky v budúcnosti, rozhodnutie nezvýšiť regulované ceny pre domácnosti signalizuje uprednostnenie politickej účelovosti pred potrebnými úpravami, čo môže nepriaznivo ovplyvniť predajnú cenu niektorých štátnych aktív a majetku, zvlášť Slovenského plynárenského priemyslu,“ varuje fond.

V podobnom výstražnom duchu MMF hovorí aj o možnosti ďalšieho znižovania daní na Slovensku. „V súčasnom prostredí neexistuje priestor pre ďalšie znižovanie daní v blízkej budúcnosti. Makroekonomické vyhliadky sú príliš krehké na to, aby sa riskoval dôležitý cieľ fiškálnej konsolidácie,“ pripomína fond. V období ďalšieho znižovania daní preto odporúča, aby sa úsilie vlády sústredilo na znižovanie „daní z práce“, teda sociálnych odvodov, čo MMF považuje za kľúč k podpore legálneho zamestnávania.

Vláda tento rok prijala voči fondu záväzok, že sa bude usilovať udržovať ekonomický vývoj v rámci stanovených makroekonomických kritérií. Okrem iného sa vláda zaviazala, že deficit verejných financií by v tomto roku nemal prekročiť 3,9 percenta HDP a v roku 2001 by nemal presiahnuť 3,5 percenta.

Výhrady MMF sa dotýkajú aj mzdovej politiky vlády na budúci rok, podľa ktorej by mali mzdy zamestnancov verejného sektora vzrásť o viac ako 14 percent. Takýto nárast by totiž mohol ohroziť nielen ďalší vývoj bežného účtu platobnej bilancie, ale aj konkurencieschopnosť ekonomiky. „Tento rast je príliš veľký vo svetle plánovanej a proklamovanej inflácie vo výške štyroch až piatich percent. Fond preto odporúča, aby príslušné orgány a úrady prehodnotili mzdovú politiku vlády na rok 2002 s cieľom umožniť maximálne osempercentný nárast miezd,“ podčiarkol MMF.