BANSKÁ BYSTRICA - „Filkov postup sa opiera o základný postulát Marcela Duchampa: tvorba je surovým produktom kolektívneho vyjadrovania. Ľudská činnosť, braná vcelku, braná ako činnosť sama osebe a pre seba, predstavuje tvorivý akt par excellence: každá tvorba, každý jav, týkajúci sa spôsobu vyjadrovania, z nej priamo vyplývajú,“ píše v úvodnom texte v katalógu Stana Filka z roku 1969 autorita svetovej kunsthistórie Pierre Restany.

Restany sa opieral najmä o happening Happsoc z roku 1965, pri ktorom Filko spolupracoval s Alexom Mlynárčikom a teoretičkou Zitou Kostrovou. Bol to jeden z dôležitých medzníkov slovenského umenia druhej polovice šesťdesiatych rokov, ktorý sa dostal aj do európskeho kontextu. Stano Filko sa po Milanovi Dobešovi stal aj druhým Slovákom, ktorý vystavoval na prestížnej prehliadke svetového umenia Documente v nemeckom Kasseli (1978), a potvrdil tak osobité miesto na slovenskej výtvarnej scéne.

Súčasná výstava Stana Filka (1937) v Galérii Slovenskej sporiteľne v Banskej Bystrici ponúka v kurátorskej koncepcii Dagmar Srnenskej výber z diela z rokov 1954 - 2001. Štyridsaťpäť diel hovorí na tému Žena - Šeherezáda - Venuša. Premena ženy je v jeho ponímaní veľké mystérium. Aj tu prevláda Filkova obsedantná téma troch farieb, ktoré sú prepojené, ale zároveň pulzujú vlastným životom: červenej - biológie, modrej - kozmológie a bielej - ontológie. Vystavený projekt, ktorý potrvá až do 8. apríla, má rozpätie mohutnej časovej energie. Od raných expresívno-kubizujúcich malieb z 50. rokov sa divák dostáva k inštaláciám a prostrediam Venuší a žien z rokov 1965 - 1966, kresbám a grafikám s postmoderným názorom (1978 - 1983) až k súčasným počítačovým výstupom Venuší.

ĽUDO PETRÁNSKY