Je pravda, že väčšina zahraničných investícií v tomto, ale i plánovaných pre budúci rok pochádza z privatizácie, najmä finančného sektora a energetiky. Je pravda, že z celkového prílevu zahraničných investícií za prvý polrok smerovalo až 74 do finančného sektora, 8,6 percenta priniesli obchodné reťazce a len zvyšok boli investície do priemyslu. Pripravujeme však priestor pre vstup investorov do viacerých sľubných projektov. Myslím si preto, že prílev zahraničných investícií v tomto, ale i budúcom roku nebude poznamenaný len privatizáciou a z nej plynúcich peňazí. Určite to bude aj realizácia celého radu iných projektov, ktoré pripravujeme na ministerstve hospodárstva alebo v agentúre na prílev investícií SARIO. My máme rozpracované štyri projekty v agentúre je to až 58 projektov. Smerujú práve aj do oblasti, kde privatizácia neprebieha.

* Ktoré projekty považujete za najsľubnejšie?

Spomeniem drevospracujúci priemysel, kde už dnes prebiehajú rokovania s finančnými investormi, ktorí by sa chceli podieľať na projekte celuló zovo-papierenského komplexu na východnom Slovensku. Projekt, ktorý sme už v štyroch podobách predložili vláde, sa tak dostáva do konkrétnej podoby. Tento rok, prípadne začiatkom budúceho sa tiež ukončia investície do automobilového priemyslu a uzatvorí sa prvá fáza investícií do elektrotechnického priemyslu. Tu sú uspešne rozbehnuté projekty so spoločnosťami ako napríklad Matshusita Audio Video v Krompachoch, Punch International v Námestove alebo investícia v priemyselnom parku vo Vrábloch. Rokuje sa s veľkými hráčmi z oblasti informačných technológií a ja predpokladám, že aj IBM si to v budúcom roku výraznejšie nasmeruje práve na Slovensko. Otvorili sme priestor pre rokovania o vstupe Mercedesu do výroby autobusov. Rád by som bol, ak by sa naplnili zámery, o ktorých sme diskutovali s predstaviteľmi spoločnosti Microsoft.

* Ak si to zhrnieme, s akou sumou zahraničných investícií možno ešte v tomto roku počítať?

Predpokladám , že do konca roka možno ešte očakávať uza-vretie investícií v sume dosahujúcej 10 alebo 11 miliárd korún. Mám pritom na mysli priame investície, nie peniaze, ktoré prídu do finančného sektora. Už teraz sa navážajú technológie do viacerých priemyselných parkov.

Veľkú pozornosť chceme v ďalšom období venovať aj telekomunikáciam a informačným technológiam, čo sú oblasti, ktoré sa budú ešte v najbližších rokoch v tomto regióne veľmi prudko rozvíjať. Vychádzame z toho, že Európska únia pripravila pre kandidátske krajiny veľmi dobrý projekt, ktorý je koncepčný a je na nás, aby sme ho rozmenili na drobné. Rokoval som s predstaviteľmi spoločností Comaq, Microsoft a Hewlett Packard, a to o konkrétnych projektoch, do ktorých by mohli vstúpiť. Tento mesiac budem rokovať aj osobne s Billom Gatsom, ktorý pricestuje do Prahy.

Príležitosti pre nové technológie sú ale aj v energetike, kde budujeme spoločnosť Energotel, do ktorej by mali v budúcnosti stúpiť viacerí silní investori.

* Myslíte si, že sa už Slovensku podarilo zbaviť hendicepu v oblasti podpory prílevu zahraničných investícií v porovnaní s inými krajinami regiónu?

Treba povedať, že sme v kontakte s viacerými investormi, ktorých prínos by bol pre ekonomiku podstatný. Tí však vyčkávajú na takpovediac deň D, v ktorý by mal vstúpiť do platnosti zákon o investičných stimuloch. Ten už bol prerokovaný v národnej rade. Bol vrátený prezidentom republiky s pripomienkami, ktoré súvisia s doplňujúcimi návrhmi poslancov. Budem žiadať národnú radu, aby sme zákon čím skôr uzavreli a aby mohol čo najrýchlejšie nadobudnúť účinnosť. Je to prvý zákon, ktorý veľmi pozitívne upravuje investičné prostredie, a to tak pre zahraničných, ako i domácich investorov. Nerozlišuje pôvod investora, riadi sa skôr objemom pros- triedkov, podľa ktorého sú investorovi poskytnuté výhody v oblasti daňových úľav, štátnej podpory a pomoci pri tvorbe pracovných miest či rekvalifikácii pracovníkov.

Pozitívne sa prejavuje aj platný zákon o priemyselných parkoch. Dnes už evidujeme značné množstvo návrhov zo strany predstaviteľov miest a obcií. Mám na mysli aj také prirodzené priestory, ako sú súmestia veľkých miest. Napríklad medzi Prešovom a Košicami máme rozpracované dva veľmi sľubné projekty na priemyselný i priemyselno-technologický park. Spomeniem ešte technologický park v Rožňave, ktorého predstavitelia sa snažia získať podporu aj z programov Phare a z predvstupových fondov. Ďalšie návrhy sú vo Veľkom Krtíši či v Lučenci. V zásade sa dá povedať, že tieto projekty sú pripravené dobre, treba ale ešte pracovať na zabezpečení vstupu konkrétnych investorov do prakov.

Musíme mať v rukách minimálne zmluvy o budúcich zmluvách. Pri investovaní nie vždy malej sumy štátnych peňazí na vybudovanie infraštruktúry chceme mať pochopitelne aj my záväzok o skutočnom záujme investorov.

* Považujete podporu budovania priemyselných prakov, na ktorú myslí štátny rozpočet so sumou 500 miliónov korún, za dostatočnú?

Nepovažujem ju vôbec za dostatočnú. Už tento rok sa ukázalo, že prevažná časť prostriedkov bola použitá na podporu automobilového priemyselného parku spoločnosti Volkswagen na Záhorí. Pri prípravách štátneho rozpočtu pre budúci rok som preto navrhoval, aby bola na priemyselné parky vyčlenená aspoň miliarda. Po stanoviskách iných rezortov, najmä ministerstva financií a ďalších úpravách rozpočtu vláda nakoniec odsúhlasila niečo okolo pol miliardy. Suma sa bude ešte upresňovať. Budem chcieť ale v každom prípade v dobrom slova zmysle využiť aj poslaneckú iniciatívu na to, aby sa prostriedky na podporu priemyselných parkov navýšili aj z poslaneckej rezervy. Navyše, budúci rok sa otvorí aj veľký finančný priestor z pros- triedkov z privatizácie a ja budem požadovať v prípade potreby, a tá bude, navýšenie aj z týchto zdrojov.

* V súčasnosti je aktuálna koncepcia prezbrojenia leteckých síl slovenskej armády. Viaceré nadnárodné spoločnosti, ktoré avízujú záujem zúčastniť sa ten-dra, ponúkajú zaujímavé offsetové programy. Tieto kompenzácie za nákup stíhačiek by mohli podstatne napomôcť reštrukturalizácii priemyslu. V akom stave sú rokovania?

Prezbrojenie vzdušných síl bude v naj-bližších rokoch znamenať obrovskú štátnu zákazku spojenú s reštrukturalizáciou priemyslu. Tu musíme vytvoriť priestor pre investorov, ktorí prídu s predstihom do rôznych oblastí. Ich úlohou bude zabezpečiť všetko, čo bude potrebovať armáda a navyše budú vytvárať produkty s využitím v civilnom sektore. Zásadná podmienka, ktorú dáva ministerstvo hospodárstva, je, aby nákup lietadiel bol významným prínosom práve k reštrukturalizácii priemyslu. Formou offsetových projektov otvárame priestor pre investorov, vďaka ktorým dokážeme vytvoriť zdroje, z ktorých sa budú potom z veľkej časti, najlepšie zo 100 percent splácať nákupy lietadiel. Tu treba počítať s investíciami aj do špeciálnej výroby, do podnikov ako ZTS Dubnica či Martinské strojárne.

* Ako vnímajú potenciálni investori fakt, že na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by upravoval podmienky offsetov?

Problém nie je v existencii zákona, prob-lematiku je postačujúce upraviť vládnym nariadením. To sme už pripravili a vládu sme zároveň požiadali, aby nariadenie čím najskôr prerokovala.

Problematiku sme konzultovali aj so zahraničnými poradenskými spoločnosťami, ktoré pôsobia v tejto oblasti, v teritóriu Strednej a Východnej Európy. Myslím, že nariadenie je pripravené dobre a spoločnosti, ktoré majú záujem offsety Slovensku ponúknuť, vyjadrili s takouto úpravou spokojnosť. Už dnes totiž máme konkrétne ponuky investorov, ktorí majú už pripravený harmonogram realizácie predoffsetových programov, tak, aby za tri až päť rokov pôsobenia na Slovensku už akumulovali zdroje, z ktorých sa bude môcť splatiť prvá časť nákupu stíhačiek podľa požiadaviek vlády.

Autor: tom