roky dohromady. Rok 2001 by mal potvrdiť nastúpený trend - za prvý polrok sem s investormi prišlo takmer 570 miliónov dolárov a druhý polrok by za ním podľa odhadov nemal zaostávať. Kritici majú pravdu v tom, že o vysoké objemy sa postarala predovšetkým privatizácia, ktorá je neopakovateľná a po jej skončení je treba rátať s poklesom. No vzhľadom na priepastnú medzeru, ktorú si v objeme zahraničných investícií Slovensko vytvorilo za predchádzajúce roky v porovnaní so susednými štátmi, bol akýkoľvek prílev kapitálu vítaný. Navyše, privatizačné peniaze môžu na seba viazať aj ďalších investorov, ktorí už s privatizáciou nič nemajú, ale starajú o chýbajúce investície na zelenej lúke. Privatizácia teda nielen vylepšuje investičnú bilanciu Slovenska, ale najmä vytvára predpoklady pre príchod ďalších investorov. Z tohto pohľadu sa javí posun ratingu Slovenska do investičného pásma ako kľúčový. V čase útlmu, ktorý nastúpil po teroristických útokoch na USA, mnohí analytici nachádzajú priestor pre investorov v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Popri stabilizujúcom sa hospodárstve je bezpečnosť kľúčovým faktorom, ktorí by mohol v očiach investorov zviditeľniť aj Slovensko. Lepší rating môže teda pôsobiť ako motivujúci prvok pri investičných rozhodnutiach.
V nasledujúcich dvoch rokoch bude vysoký prílev priamych zahraničných investícií pokračovať. Opäť to bude mať na svedomí najmä privatizácia. Ak vláda, ktorá sa zrodí z budúcoročných volieb, nezmení privatizačné zámery a bude pokračovať v predaji sieťových odvetví, tak spolu s privatizáciu menšinového podielu Slovenského plynárenského priemyslu bude nasledujúci rok rekordný. Lenže veľký otáznik visí práve nad politickými rozhodnutiami. Podľa aktuálnej politickej nálady je zrejmé, že spochybnenie privatizácie v energetike vôbec nie je vylúčené. Táto hrozba by mohla ovplyvniť nielen prílev investícií za privatizáciu, ale aj ďalších - súvisiacich investícií. Okrem toho je otázne aj politické smerovanie Slovenska. Možnosť návratu do starých - izolacionistických čias nie je až taká nepravdepodobná. V takom prípade by sa hrozba zastavenia investorov na našich hraniciach stala skutočnosťou. Význam prílevu priamych zahraničných investícií je natoľko veľký, že jeho zabrzdenie by malo za následok ekonomické prob-lémy. Slovensko sa dostalo do situácie, kedy sú investície nielen vítané, ale hlavne potrebné. Vysoký schodok v zahraničnom obchode dosiahne tento rok svoj rekord a pokles nášho dopytu po zahraničných produktoch pravdepodobne neklesne ani na rok. Práve investície sú protiváhou vysokého odlivu devíz vyvolaného vývojom v zahraničnom obchode. Ak by sa zastavili, budúce roky by mohli pripomínať posledný volebný rok - 1998, kedy sa do kozmických výšok dostali úrokové sadzby a tlak na slovenskú menu donútil centrálnu banku k zmene kurzového režimu.
JURAJ JAVORSKÝ