Žena si hľadá prácu zväčša ťažšie ako muž. Ak si ju nakoniec nájde, môže sa za jej prijatím skrývať aj nekalý úmysel šéfa.

„Nebaví ma chodiť do práce, pretože mi riaditeľ dáva rôzne návrhy. A vždy, keď si myslí, že ho nikto nevidí, obchytkáva ma,“ hovorí sympatická blondína, ktorá pracuje v bratislavskej pobočke zahraničnej firmy. „Teším sa na dni, keď je na služobnej ceste, vtedy mám v práci trochu pokoja. Som slobodná a mám malého syna, nemôžem dať len tak výpoveď. Musím si najprv nájsť prácu. Márne sa o to pokúšam už rok. A tak znášam správanie šéfa ďalej.“

Termín „sexuálne obťažovanie“ náš trestný zákonník nepozná. Bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor však hovorí, že takéto konanie sa dá trestne postihovať.

„Všetko záleží od cieľa a druhu konania. Môže ísť o jednoduchý trestný čin - obmedzovanie osobnej slobody - keď páchateľ bráni žene v slobode rozhodovania sa o svojich sexuálnych aktivitách. Keď je obťažovanie intenzívnejšie, môže ísť o až pozbavenie osobnej slobody. Vo vážnejších prípadoch o trestný čin pohlavného zneužívania alebo znásilnenia.“

Bývalý podnikateľ, ktorý chcel ostať utajený, pre SME povedal: „Je pravdou, že keď sme si vyberali sekretárku, vždy sme hľadali mladú, peknú a slobodnú. Peknú preto, aby sa na ňu dalo pozerať, a slobodnú, aby sme nemuseli počúvať jej žiarlivého manžela.“

Práca môže byť z hľadiska sexuálneho obťažovania rizikovým miestom – šéfovia firiem vedia, že ženám na ich práci záleží, a preto občas musia vydržať pár dotykov.

Aj preto sa pri prijímaní nového Zákonníka práce uvažovalo o tom, že sa doňho termín „sexuálne obťažovanie“ zavedie. Nakoniec sa však od toho upustilo.

„Viedli sa diskusie, aby sa tento termín používal ako určitá forma protiprávneho konania, proti zásadám morálky a mravnosti, najmä na pracovisku. Ale nie v trestnom práve, ale iných právnych odvetviach. Pretože sexuálny harašment, ako tomu v Amerike hovoria, ešte nemusí byť trestným činom, ale skôr priestupkom,“ hovorí Jaroslav Ivor. (sr)