zvládli zeleno-žltí aj druhý náročný zápas, keď na domácej tráve odvrátili avizovaný útok vtedy tabuľkovo druhého Ružomberka.

Žilina má v tomto ročníku fazónu. Mužstvom neotriasol ani odchod kľúčovej dvojice Barčík – Reiter, hráči si za pochodu osvojujú črty razantnej Jurkemikovej filozofie. Žilinské zanietenie pre spoločnú vec je v našich podmienkach zdravým návodom, že peniaze nemusia byť vo futbale všemocné. Dôležitejšie sú schopnosti, disciplína, sebavedomie a ochota napredovať.

Fanúšik to vníma, na tribúnach sa aktívne snaží zliať s hráčmi dokopy. Už len zvýšený počet párov očí musia futbalisti cítiť v chrbtoch. Odpoveďou je šesť víťazstiev za sebou, pestrá kombinačná hra a z toho vyplývajúca pohoda. Pre Žilinčanov nie je pozícia lídra stereotypom. Hoci už na čele boli, je to nová skutočnosť, ktorá provokuje vyššie, ešte neochutnané ciele.

Klub má jeden z najnižších ročných rozpočtov v Superlige. Povráva sa, že spomínaný tandem musel do zahraničia predať, aby nemeškal s výplatami pre hráčov. Ak partia okolo kapitána Rzeszota vydrží, nepoľaví a nenatečie jej do hláv falošná sláva, potom má blízko k historickému úspechu – víťazstvu po polovici súťaže. A v zimnej prestávke psychickú prevahu i dostatok času na konsolidáciu kádra.

Petržalka si po príchode trénera Dušana Galisa zvykla na vzostupy. Z tria bratislavských tímov v minulosti vždy ten najodstrkovanejší je momentálne najprogresívnejší. Aj keď si sem-tam dovolí pubertálne výstrelky (0:0 v Prešove či 1:1 v Trenčíne, keď vyrovnávajúci gól inkasoval Lipčák v nadstavenom čase), predsa len sa systematicky šplhá podobne ako Žilina za nenaplneným snom. Galis v tejto hierarchii celkom správne stavia na prvé miesto spokojnosť diváka. Je nepopierateľné, že svojím návratom na pravý breh Dunaja pritiahol aj dovtedy nerozhodných či pochybovačných fanúšikov. Prišli, keď videli stabilitu výkonov, a zistili, že Artmedia vie voziť body aj zo súperových ihrísk.

Jurkemik a Galis majú jednu spoločnú trénerskú vlastnosť – sú to futbaloví maximalisti. Persóny, ktoré svojou charizmou i rýdzim profesionálnym prístupom dokážu poblázniť život v klube, v kabíne i v hlavách hráčov. Pochopiteľne, nie sú na Slovensku sami. Obaja však majú momentálne pod rukami zostavu hráčov, ktorí sú ochotní podvoliť sa ich „žmýkaniu“, lebo si dobre spočítali, že to je jediná správna cesta na slovenský futbalový vrchol.

MIROSLAV BUKOV