FOTO PRE SME - RÓBERT ŠÁNDOR

Jednou z najznámejších športovkýň našich západných susedov je vodná slalomárka ŠTĚPÁNKA HILGERTOVÁ. Rodáčka z Prahy (1968), za slobodna Prošková, začala na vrcholnej úrovni športovať až po svadbe s držiteľom dvoch medailí z MS vo vodnom slalome Lubošom Hilgertom. Manžela, ktorý je dnes jej trénerom, však medailovo prekonala.

Sympatická blondína, známa i z propagovania nutelly, získala zlaté medaily v K1 na OH 1996 v Atlante i na OH 2000 v Sydney, prvenstvá na MS 1999 v španielskom Seu d‘Urgell a na MS 2000 v talianskom Mezzane, strieborné medaily na MS 1997 v Brazílii a ME 1998 v Roudnici nad Labem, zvíťazila i v seriáli SP 1998. V tomto roku chcela s kariérou skončiť, plánovala to i v súvislosti s MS 2001 na olympijskej vode v Ocoee. Chcela, ostala by však, ako sama vraví, „veta bez bodky“. Pretože MS sa kvôli tragickým udalostiam v USA neuskutočnili.

Vyjadrili ste výhrady k tomu, že sa MS nekonali?

„Pôvodne som pre to mala pochopenie. MS boli zrušené deň po tragických udalostiach, 12. septembra, takže sme to všetci chápali. Potom, po návrate domov, sme sa dozvedeli, že medzi 18. a 22. septembrom, keď sa mal šampionát konať, sa v USA usporiadalo množstvo vrcholných podujatí. Preto si teraz osobne myslím, že tie MS mohli byť. Vrátiť to však už nejde a mrzí ma to.“

Čo vám napadlo ako prvé, keď ste sa dozvedeli o páde dvojičiek na Manhattane?

„Pri prvých záberoch v televízii mi prišlo na um, že to musí byť len nejaká scénka z filmu, že to predsa nemôže byť realita. Aj keď to nebol prvý teroristický útok, bol však najväčší, aký sme doteraz zažili. Je paradoxne dobre, že sme si všetci začali uvedomovať, že sa to dotýka každého. Zrazu nik nie je oddelený televíznou obrazovkou a nemôže si hovoriť: mne sa to nemôže stať. Nemám rada formuláciu, že svet sa zmenil, ale hádam sa zmení myslenie ľudí.“

MS v USA mali vraj byť vaším posledným veľkým podujatím. Uvažovali ste o konci kariéry reálne?

„V období, keď som bola v USA, táto možnosť u mňa silno prevažovala. Chápala a uvedomovala som si však aj to, že som pod vplyvom emócií.“

Hovorí sa, že športovci sa pred vrcholom roka ako batérie dokážu nabiť energiou. MS neboli. Ako ste vybíjali energiu?

„Čiastočne už v USA, kde sme boli týždeň. Organizátori hneď po rozhodnutí o zrušení šampionátu vypustili umelý kanál. Bývali sme však v chatkách pri jazere, takže na vodu sme chodili.“

Čo vás definitívne presvedčilo o tom, že pokračujete?

„Okrem iného môj syn Luboš. Koncom septembra, začiatkom októbra bolo babie leto. So synom sme spolu chodievali do lodenice, spolu trénovali. Získavala som novú chuť, energiu. Aj preto som sa rozhodla pokračovať.“

S akými plánmi?

„V tejto chvíli nesľubujem medaily, myslím, že to odo mňa ani nikto nečaká. Chcem to však ešte skúsiť, aj keď to, ako na tom budem, dokážem zhodnotiť až na jar. Mám však, vzhľadom na to, že sezóna vrcholí v polovici roka 2002 (12. - 14. júla ME na Slovensku, 22.- 25. augusta MS v Borg St. Maurice - pozn. red.), dosť času.“

Príprava bude špecifická?

„Ani nie. V zime bežky, zjazdovky, telocvične, plavárne, na jar pôjdem za teplom, pravdepodobne do Južnej Afriky.“

Syn Luboš bude pokračovateľom rodinných tradícií na vode?

„Myslím, že bude. Má štrnásť rokov, v tomto veku sa už dá odhadnúť, že si cestu k vodnému slalomu našiel. My sme ho do toho rozhodne netlačili a nenútili. Preteká od jedenástich rokov. Je šikovný, zodpovedný, baví ho to a už teraz si uvedomuje, že pokiaľ bude chcieť niečo dosiahnuť, bude tomu musieť i niečo obetovať.“

Spolu s manželom pripravujete začiatkom decembra v bazéne v Podolí podujatie s názvom Hilgert Cup. Aká je jeho idea?

„Predovšetkým zatraktívniť vodný slalom, ktorý to potrebuje. Pre pretekárov to bude aj akási možnosť prezentácie po zrušených MS. Zámorskí sa síce stále boja letieť, Európania však reagujú kladne. Príde kompletný slovenský tím, čo je špička, Francúzi, Taliani, Nemci.“

Akou formou sa bude súťažiť?

„V bazéne budú pretekať paralelne dvaja pretekári, súťažiť sa bude na štvorbójovej trati. Bude to teda krátke, rýchle, tým aj napínavé. Odhadujem to tak na 40 sekúnd. Aj divák si príde na svoje, bude môcť ľahko odhaliť chyby jazdcov. Bude to vôbec prvá takáto akcia na svete. Na Slovensku sa v bazéne trénuje medzi bójkami, preteky však doteraz nezorganizoval nik.“

Uvažujete len o jednotlivcoch, či budú súťažiť aj deblkanoe?

„Neviem si predstaviť, ako by sa tam deblisti pomestili.“

Aký je váš vzťah ku slovenskej vodáckej reprezentácii?

„Vyrastala som ešte vo federálnej reprezentácii, kde to bolo zložením asi tak pol na pol. Vzťah medzi nami bol stále výborný. Aj keď sa slovenská reprezentácia teraz omladila, trebárs s Elenou Kaliskou sme stále výborné kamarátky. Pred ME 1998 v Roudnici sa dlhodobo pripravovala u nás so mnou. Dúfam, že mi to pred budúcoročnými ME v Bratislave oplatí.“

Bratislava, to znamená kanál v Čunove. Ako ho hodnotíte?

„Jazdila som na ňom len raz, v roku 1997. Možno aj preto mám trochu skreslený pohľad, odvtedy sa vraj veľmi zmenil. Keď som na ňom súťažila, bola búrka, obrovský vietor, rozlietané bójky, odchádzala som skôr s negatívnymi pocitmi. V každom prípade je to trať svetových parametrov.“

TOMÁŠ PETRO,MOJMÍR STAŠKO