„Nástup i výstup s kočíkom hláste vodičovi!“, „S kočíkom vstup zakázaný!“, „Do obchodu nie je povolený vstup deťom do dvanástich rokov“ alebo „Prosím vás, to dieťa nám zhodí z regálu cukríky. Nemohli ste ho nechať doma?“. Podobné nápisy, nariadenia a obmedzenia strpčujú život matkám s malými deťmi, ktoré chcú robiť úplne obyčajné veci – nakúpiť, odviezť sa autobusom ku kamarátke, navštíviť reštauráciu.

Do malých obchodov sa kočíky nezmestia

„Keď chcem ísť nakúpiť, s kočíkom ma do našej predajne potravín nepustia – jednoducho im tam zaberie veľa miesta,“ rozpráva Ivana Szabóová z Michaloviec. „Keby som nechala kočík vonku, mohli by mi ho ukradnúť. A nechať v ňom dieťa samé? Na to sa neodvážim. Robím to tak, že kočík nechám dnu pri vchode, dieťa vezmem do jednej ruky, košík do druhej, a nakupujem.“

Do veľkoobchodu Metro majú deti do dvanástich rokov dokonca úplný zákaz vstupu. Niektorí rodičia preto počas nákupu nechávajú svoje deti zavreté na parkovisku v autách.

Podľa oficiálneho stanoviska firmy „Metro nie je normálny obchod ako Tesco a Carrefour. Je to vyložene obchod pre podnikateľov. Pri registrácii každý majiteľ karty podpísal, že s našimi obchodnými podmienkami súhlasí – a tam je napísané i to, že deti do dvanástich rokov nemajú vstup povolený. Na veľkosklady sa vzťahujú aj určité bezpečnostné predpisy – keby sme to dodržiavali úplne presne, mali by naši zákazníci nosiť aj prilby.“

Potvrdili však i to, že na zákaz vstupu detí do 12 rokov sa už sťažovalo viac ľudí.

Dnešné hypermarkety vo väčších mestách situáciu čiastočne riešia – majú veľké nákupné košíky so sedadlami pre deti (dokonca i pre tie najmenšie), niekde i zábavné vozíky pre deti v podobe autíčok či vláčika. Nie každý však má hypermarket na dosah a musí sa doň nejako dostať.

V MHD si musíte pýtať súhlas od vodiča

Hneď pri dverách prostriedku mestskej hromadnej dopravy vás privíta nápis – nástup a výstup s kočíkom hláste vodičovi. Matky s kočíkmi sa tak pri príchode vhodného spoja musia vrhať k prvým dverám, aby im vodič dal súhlas, hneď na to k druhým, lebo tam je určené miesto pre kočíky.

„Čakala som nedávno podvečer na spoj do Devínskej Novej Vsi. Prvý prišiel úplne plný a vodič mi kývol, že je obsadený,“ rozpráva Mária Šimončičová z Bratislavy, matka dvoch malých detí. „To isté sa zopakovalo aj pri druhom spoji o pätnásť minút. Keď prišiel tretí autobus, bola som už vynervovaná. Deti boli hladné, trčali sme tam skoro hodinu. Musela som vodičovi situáciu podrobne vysvetliť, aby ma vôbec zobral. Odvtedy radšej počkám, kým príde manžel s autom. Sama nechodím nikam.“

Soni Krátkej zas vodič zabudol dieťa pred autobusom. „Nastúpila som s kočíkom, v ktorom spal môj ročný syn a otočila som sa pre druhého, dvojročného, ktorý ostal vonku a čakal, kým prenesiem kočík. V tej chvíli vodič zavrel dvere a chystal sa odísť. Spanikárila som a začala som búchať na dvere, ostatní cestujúci stláčali zvonček. Potom niekto šoférovi vysvetlil, čo sa deje a on otvoril dvere. Ja aj syn sme boli vyľakaní na smrť.“

V reštauráciách detské kútiky nenájdete

Podobne je to aj v reštauráciách – detský kútik či prebaľovací pult má len máloktorá, a tak sa o zábavu dieťaťa musíte postarať vy, a to pri hlavnom chode i dezerte.

„Som na materskej dovolenke a občasné povyrazenie mi padne dobre. Keďže tu však nikoho nepoznáme, musíme syna nosiť všade so sebou,“ rozpráva Martina Jarová z Košíc. „Berieme ho aj vtedy, keď ideme s manželom niekam na skorú večeru. Má však len dva a pol roka a nevydrží ticho obsedieť. Po čase sa na nás začnú mnohí pozerať ako na narušiteľov pohody a pokoja. Preto chodíme na večere len zriedkavo.“

Andrea, ktorá robila au-pair v USA, hovorí, že tam je to naopak. „Keď prídete do reštaurácie s dieťaťom, sú schopní vám uvoľniť aj vedľajší stôl, aby ste si mali kam dať veci. Čašníci vás budú obskakovať, dokonca aj prinesú nejaké hračky. Niekde to majú urobené tak, že v reštaurácii je za sklenou stenou detský kútik. Vy svoje dieťa vidíte, ono vás nie. A počas jedenia pekne vidíte, čo vaše dieťa robí i ako sa oň starajú.“

SOŇA REBROVÁ