Vojna v Afganistane nabrala väčšie obrátky uplynulý víkend – Taliban stratil 40 percent územia a jednotky opozičnej Severnej aliancie sa prakticky zmocnili severu krajiny obývaného Uzbekmi, Tadžikmi a ďalšími perzskými etnikami. Včera prvý raz vyvinuli nápor na územie pod dominanciou Paštunov pri Kábule, keď obsadili prvé zákopové línie Talibanu. Tam sa práve schyľuje k najväčšej bitke celej vojny.

Vojna začína mať charakter „sever proti juhu“ – a takýto vývoj obsahuje množstvo rizík. USA operácie aliancie podporujú zo vzduchu a zrýchlenie obrátok vo vojne je výsledkom ich zmenenej stratégie. Pred vstupom do Kábulu sa však zastavili.

Opozícia pred bránami Kábulu

Mazáre Šeríf, prvá veľká korisť aliancie na severe, by nebol dobytý, nebyť tzv. kobercových náletov USA. Bez nich je nedobytný aj Kábul. Washington však s nimi zrejme počká, kým nebude jasné, kto prevezme moc v Afganistane. Nie je však vylúčené, že aliancia opojená víťazstvami sa vrhne na Kábul bez požehnania a pomoci USA. „USA nemôžu urobiť nič, ak sa aliancia rozhodne útočiť,“ pripúšťa americký minister obrany Donald Rumsfeld.

Niektorí velitelia aliancie sú zdržanliví. „Sme rozhodnutí pokračovať až k bránam Kábulu, ale do hlavného mesta nevstúpime,“ hovorí generál Afzal Aman.

Vojenský plán predbehol politický

Postup opozície na všetkých frontoch umožnila zmena taktiky Washingtonu. Pentagon pritvrdil a začal sa viac spoliehať na Severnú alianciu. Od začiatku novembra USA otvorene koordinujú operácie s opozíciou a minulý víkend prvý raz bombardovali frontové línie, po ktorých aliancia postupovala. Výsledkom bol prvý rozhodujúci zlom po dvojmesačnom politicko-vojenskom prešľapovaní. Spojené štáty potrebovali výsledky, doterajšia stratégia bombardovania bola čoraz viac terčom kritiky – v arabsko-islamskom svete, ale aj v Európe a doma v USA.

Doterajší pomalý postup sa dal vysvetliť tým, že USA sa snažili koordinovať politickú a vojenskú stratégiu a zároveň obmedziť civilné obete. Pri ideálnom scenári by Kábul padol, až keby bolo jasné, kto prevezme moc, aby nevzniklo politické vákuum. Treba zabrániť scenáru z roku 1992, keď sa bitka medzi rôznymi znepriatelenými frakciami odohrávala priamo v Kábule. Vstup vojsk aliancie pozostávajúcich z menšinových etník do Kábulu by mohol konflikt v Afganistane aj dnes zmeniť na vnútroafganský etnický konflikt – s Paštunmi na druhej strane. Pakistan pritom trvá na tom, aby boli práve Paštuni jadrom budúcej vlády.

Politické rokovania o budúcom usporiadaní Afganistanu zatiaľ neviedli k úspechom. USA sa však predsa len rozhodli urýchliť porážku Talibanu. Washington riskoval: vojenské riešenie predbehlo politické.

Pridajú sa Afganci na stranu víťazov?

Washington sa v tomto pláne spolieha predovšetkým na Paštunov, ktorí doteraz neprejavili veľkú vôľu odtrhnúť sa od vládneho hnutia a pridať sa na stranu opozície. Veria, že ak sa situácia na bojovom poli začne meniť, čoraz viac Paštunov sa bude obracať chrbtom k Talibanu. „Kmeňoví a regionálni náčelníci vyčkávajú, aká je tendencia a aký je pomer síl,“ hovorí nemenovaný člen Pentagonu.