Ilja Zeljenka Na snímke spolu s manželkou
hudobný skladateľ
manžel Márie Zeljenkovej
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Mohlo to byť asi v päťdesiatom štvrtom roku. Bol som študent, býval som v areáli Bratislavského hradu a ako som chodil dole do mesta, vždy som sa obzeral za dievčencami. Uvidel som ju na ulici. Páčila sa mi. Povedal som si, že patrí medzi tie najkrajšie v Bratislave a že to musím skúsiť.
Pamätáte sa na dátum svadby?
Sobáš bol v apríli v roku 1957. Marienka vtedy robila inštrumentárku v nemocnici, už vtedy asistovala pri operáciách, a keď som ju bozkával, stále som cítil éter. Dá sa povedať, že je to éterická bytosť.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Ja iba komponujem. To je pre domácnosť málo. Bojím sa niečo dvíhať, aby sa mi zase niečo v krížoch nepošramotilo. Našťastie, manželka je lekárka a rovno mi pichne infúziu. Ja som zas asi dosť remeselne zdatný človek, keď si viem na tú infúziu vlastnoručne vyrobiť stojan. A keď sa pokazí vypínač, tak ho viem opraviť. Svojho času Marienka bola stále v práci, mala veľa nočných služieb, a ja, keď som nepracoval, tak som sa väčšinou túlal hore-dole s priateľmi. Teraz je to iné. Snažím sa čas, čo som voľakedy premárnil, dohnať, ešte kým sa dá. Za posledných 10 rokov som zložil možno 250 opusov. Marienka sa zatiaľ venuje skalke.
Kde a ako sa vám býva?
Už desať rokov bývame na našej chate v Harmónii. Do bratislavského bytu chodievame len veľmi zriedka. Aj na Vianoce ostávame tu. Odtrhneme si nejakú vetvičku, ozdobíme a sú Vianoce.
Kde trávite voľný čas?
Však sme na chate! Trávime ho tu. Ja sa vyhýbam cestovaniu. Manželka bola tento rok na Elbe. Pochvaľovala si. Chodievame často do lesa. Mám rád tichú opustenú prírodu.
Kde ho podľa vás trávi vaša partnerka?
Ona je taká zamilovaná do svojej skalky, že starostlivosťou o ňu trávi všetky svoje voľné chvíle. Jeden čas začala hrať na zobcovú flautu, ja som ju sprevádzal, kvôli tomu som aj kúpil spinet, ale ten ostal v Bratislave... Marienka má veľmi rada hudbu, aj keď ju nikdy neštudovala, ale rozumie jej. Ak jej niečo z Bratislavy chýba, tak asi koncerty.
Vaša obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Kedysi som chodieval do Savoyky a do Carltonu, ktorý opäť nedávno otvorili. Mám z toho radosť, pretože je spojený s mojím štúdiom. Navštevoval som aj Krym. S Marienkou sme do reštaurácií chodili málo. Bývali sme pri Hrade, tak sme občas zašli do Hradnej vinárne.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Nerád nakupujem a teším sa, keď môžem dať svojej manželke peniaze, aby si kúpila to, čo ju poteší. A ona si kúpi zeminu. Príde nákladné auto, vysype ju, ona tam stojí a hovorí: "To je ale výborná zem!" Nakupuje aj kvety a kríky. Samozrejme, má rada aj iné pekné veci, napríklad klobúky. Keď sme boli naposledy v Nemecku, natrafili sme na klobučníctvo. Musela vojsť dovnútra a neodišla, kým si jeden nevybrala.
Na ktorý výlet s Marienkou najradšej spomínate?
Nebyť mojej manželky, tak mi asi samému nikdy nenapadne vystúpiť na Kriváň. Bola to jej zásluha. Boli sme aj na Kráľovej holi, ešte s dcérkou. Ale keď sme vyšli na samý vrch, zistili sme, že tam stoja autá... Keby tam dali aspoň plot, aby sme ich nezbadali! Rád na ten výlet spomínam. No a spomínam si aj na cestu do bývalej Juhoslávie. Tri týždne na Makarskej, vtedy som rád šoféroval... Bolo to fajn.
Z čoho ste sa naposledy spolu tešili?
Niekedy závidím ľuďom, ktorí sa vedia očividne tešiť. Celí poblednú alebo zružovejú, menia od radosti farby. Ja sa viem tešiť z toho, keď vidím, že moja žena sa niečomu teší. Tento rok som jej kúpil nové auto. Videl som, akú má radosť, hoci nič nehovorila, a to mi navodzovalo veľmi príjemný pocit.
Čo sa vám na vašej manželke najviac páči, čo najviac oceňujete?
Obdivujem jej trpezlivosť. So mnou nie je veľa rečí. Robím šesť až osem hodín denne, predtým mi to chodí po hlave, a keď sa od práce odtrhnem, aj tak na ňu stále myslím...
Počuli ste o partnerke klebetu a čo vy na to?
Klebetiť sa môže hocičo. Nič mi to nehovorí. Keď počujem hocijakú klebetu, poviem si: "Nobóže!" Čo dodať?
Hudobný skladateľ Ilja Zeljenka sa stal za roky intenzívneho komponovania a experimentovania najzaujímavejším zjavom slovenského hudobného života. Ako prvý zo slovenských skladateľov skomponoval elektronickú a elektroakustickú hudbu k filmom. Je autorom hudby k dnes už kultovým snímkom zo šesťdesiatych rokov - Slnko v sieti, Drak sa vracia a iným. Ako rodený Bratislavčan prežil svoj pestrý tvorivý a osobný život v tomto meste, ale posledné desaťročie komponuje zdanlivo v ústraní - v Modre-Harmónii. Nenecháva však na seba zabudnúť. Vždy prekvapí niečím zaujímavým na častých premiérach svojich nových skladieb.
Mária Zeljenková
lekárka,
manželka skladateľa Ilju Zeljenku
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Bolo to v päťdesiatych rokoch. Popred nemocnicu, kde som pracovala ako sestrička-inštrumentárka, chodievali na Hrad trolejbusy. Všimla som si ho - bol to taký chudučký, tenký, veľmi vážny a pekný hnedooký chlapec. Neskôr sme sa zoznámili v petržalskej kaviarni. Stretávať sme sa začali, keď internát, v ktorom som bývala, presťahovali na Štúrovu ulicu, na ktorej sídlila aj VŠMU. Príležitosť vidieť sa prišla sama, ale vtedy som sa ho bála. Pôsobil na mňa ako hora niečoho vážneho, silného, hlbokého.
Pamätáte sa na dátum svadby?
Sobáš sme mali 13. apríla 1957. Trinástka bola asi osudová. Už to bude štyridsaťpäť rokov...
Aká je deľba práce v domácnosti?
Veľmi sa nedelíme. Ja hovorievam, že Ilja pracuje a ja robím. Ale aby som mu nekrivdila: občas pokosí. Je inak veľmi zručný - porobil búdky pre vtáčikov, pre mačky, keď sú u nás vnuci, vyrábajú rôzne skladačky, nedávno dokonca helikoptéru. Máme dvoch vnukov a jednu vnučku. Deti ho milujú, je stále veľmi hravý.
Kde a ako sa vám býva?
Máme byt v Bratislave. Dúfame, že naša vnučka Terezka príde z Prahy k nám - chce sa v Bratislave prihlásiť na ŠUP-ku. Inak sme stále v Harmónii - pre nás sú to Karpaty, lesy, prekrásne pochôdzky.
Kde trávite voľný čas?
Väčšinu času trávim v záhrade, stala sa pre mňa takmer vášňou. Vyčítam si, že nechodievam do Bratislavy viac na koncerty, veď nie je ďaleko.
Kde ho trávi podľa vás váš partner?
Jeho voľný čas - to je sústavné vzdelávanie sa. Má živý záujem o všetko, hlavne o prírodné vedy. Momentálne číta istú náročnú knihu o kvantovej fyzike. Rád lúšti krížovky, často aj české.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Keď ideme do Bratislavy na dopoludňajší koncert do Mirbachovho paláca, zájdeme do kaviarne u Mayera a ja si dám zákusok Karamelový bozk. Do reštaurácií nechodievame - Ilja miluje domácu stravu. Šúľanky a slivkové alebo marhuľové knedlíky.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Ach, no na zeminu, rašelinu, rastliny...
A váš manžel?
Páčia sa mu rôzne prístroje. Vždy mi do kuchyne ponúka nejaké elektrické pomôcky. Všíma si novinky, teraz ma napríklad presviedča, že potrebujem novú kosačku, ktorá zbiera lístie.
Ktorý výlet s Iljom bol pre vás najkrajší, na ktorý spomínate?
Na všetky pochôdzky prírodou. Na návštevu nášho priateľa výtvarníka Kubičku v Banskej Bystrici, odkiaľ sme robili výlety po tých najkrajších miestach stredného Slovenska. Malebné benkovské scenérie, slovenský prales na Poľane - to sú nezabudnuteľné zážitky. Spomínam si aj na horáreň Brumov nedaleko Štrby, museli sme tam mať stále obuté gumáky, kvôli množstvu hadov. Bývali sme na úplnej samote. Neďaleko odtiaľ mala dom rodina lesníka, ktorý sa volal pán Láska. Chodievali sme k nim aj s dcérkou po mlieko. Pani domáca mala hydinový dvor a vždy po ruke - nabitú pušku. Používala ju na to, aby odplašila orly.
Z čoho ste sa naposledy spolu tešili?
Tešíme sa z mnohých vecí. Ale asi najviac sme sa tešili pred rokom, keď sa našej dcére narodilo nádherné tretie dieťatko - syn Viktor. No a samozrejme sa tešíme aj z jeho o dosť starších súrodencov - Olivera a Terezky.
Čo najviac oceňujete na svojom manželovi?
Je veľa vecí, ktoré si na ňom veľmi vážim. Jeho naozajstné zaujatie prácou. Podľa mňa je to skutočný filozof života a vie pomáhať ľuďom. Je realista, hoci dokáže byť aj nečakane milo sentimentálny a nostalgický.
Počuli ste o partnerovi klebetu a čo vy na to?
Samozrejme, počula som o ňom veľa klebiet. Ako známy človek je vystavený všeličomu. Vie byť aj drsný a nekonečne pravdivý, a to sa mnohým ľuďom nemusí páčiť. Klebety ignorujem. Alebo inak - napokon ich aj uznávam, pretože pre niektorých ľudí sú možno zmyslom života. Sami sa boja nazrieť do svojho vnútra, tak si to takto kompenzujú. Prečo nie, nech sa ľudia pobavia.
Mária Zeljenková je obvykle prvým a rešpektovaným recenzentom diel svojho manžela. Ako mladučké dievča prišla do Bratislavy zo Zohora, kde vyrastala v šesťdetnej rodine kováča. Vysokoškolské štúdium medicíny absolvovala už počas manželstva. Pracovala ako anesteziologička, dnes sa teší z rodiny a úspechov svojej dcéry scénografky, výtvarníčky a knižnej ilustrátorky Alexandry Švolíkovej, ktorá žije a tvorí v Prahe po boku svojho manžela - fotografa Miroslava Švolíka.
Autor: Tina Čorná / Foto: Pavol Majer
