BRATISLAVA – Na Slovensko sa v minulom roku za nulové clo doviezol priemyselný tovar v celkovej hodnote 612,3 milióna korún. Zvýhodnený dovoz priaznivo vplýval na konkurencieschopnosť priemyselných výrobcov, čo v konečnom dôsledku prinieslo nárast exportu o 560 miliónov korún. Podstatne nižší bol negatívny dosah na štátny rozpočet. Nevybrané clo, ako i dovozná prirážka a DPH pri týchto zvýhodnených dovozoch predstavujú asi 11,3 milióna korún. Vyplýva to z analýzy ministerstva hospodárstva, ktorú má dnes prerokovať vláda.
Zvýhodnené dovozy sa realizovali v rámci colných kvót. Ich mechanizmus spočíva v stanovení celkovej výšky dovozu určitého tovaru, ktorý sa potom až do vyčerpania tohto limitu dováža za znížené alebo nulové clo. Po vyčerpaní kvóty sa na tovar uvalí zmluvné clo podľa platného colného sadzobníka. Kvóty sa stanovujú pri výrobkoch, ktoré nie sú z domácich zdrojov dostupné a je ich potrebné zabezpečiť dovozom.
V minulom roku išlo v oblasti priemyslu celkovo o 10 druhov základných surovín a materiálov, napríklad ľan a tabuľové sklo, ktoré využili najmä chemické a farmaceutické podniky, ale i výrobcovia spotrebného priemyslu s proexportne orientovanou produkciou.
V prevažnej väčšine sa kvóty čerpali na dovozy zo štátov Európskej únie, krajín v rámci CEFTA a rozvojových krajín. Ku koncu roka sa kvóty vyčerpali v priemere na 46,1 percenta.
Slovensko uplatňuje tri druhy colných kvót. Prvý sa používa pri dovoze 24 agropotravinárskych tovarov a je daný dohodou o poľnohospodárstve v rámci tzv. uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní. Ďalším druhom sú bilaterálne cólne kvóty, ktoré vyplývajú z dvojstranných dohôd SR o voľnom obchode. Týkajú sa dovozu poľnohospodárskych komodít z Európskej únie, štátov CEFTA, EFTA, Turecka, Izraela, USA a Lotyšska.
Iný charakter majú bilaterálne colné kvóty, ktoré nevyplývajúce z medzinárodných záväzkov, ale sú vyvolané aktuálnou potrebou SR doviezť určité druhy tovaru so zníženou alebo s nulovou colnou sadzbou.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
