Možnou nástrahou, s ktorou sa absolventi škôl na svojej ceste za budúcim povolaním môžu stretnúť, je rozdiel medzi ich individuálnymi predstavami o budúcom zamestnaní a objektívnou realitou.
Každé zamestnanie, každá profesia majú určité objektívne charakteristiky, z ktorých vyplývajú konkrétne požiadavky tak na potenciálneho zamestnanca, ako aj na existujúcich zamestnancov. Je dobré, ak si tieto požiadavky s predpokladmi porovnajú všetci, ktorí sa o uvedenú profesiu, či pracovné miesto uchádzajú. Môžu slúžiť ako kritériá pri ich výbere, aj pri každom ďalšom posudzovaní ich pracovnej činnosti. Toto porovnanie však býva obtiažne, pretože v mnohých podnikoch nemajú požiadavky konkrétnych pracovných funkcií jasne vymedzené. Na druhej strane v tom, čo určitá profesia vyžaduje a zahŕňa, nemajú jasno ani absolventi. Ich skreslené predstavy v tomto smere potom obvykle vedú k nepochopeniu tak zo strany firmy, ako aj absolventov samotných.
Aj keď teoretická príprava absolventov môže byť na vysokej úrovni, ich dosiahnuté postavenie v podniku je zvyčajne málokedy v súlade s predstavami ľudí, ktorí ich zastávajú. Je tomu tak okrem iného aj preto, že ľudia svoje predpoklady nedokážu vždy vhodne rozpoznať a využiť, nedokážu na svojom rozvoji v praxi vhodne pracovať. Nedokážu to však často ani samotné firmy. Neuvedomujú si totiž určitú väčšiu mieru praktickej nepripravenosti a počiatočnej bezradnosti, až úzkosti, s ktorou čerství absolventi prichádzajú a ktorú by im mal niekto dokázať pomôcť prekonať. Na druhej strane môžu mať ľudia obavy z toho, či a ako vo svoje práci uspejú, súčasne však aj určité predstavy o tom, že majú predsa len na viac, než od nich zamestnávateľ očakáva.
V tejto súvislosti hrajú značnú úlohu praktické návyky, ktoré si absolventi do praxe prinášajú len v malej miere, a ich schopnosť rýchlo sa v danej situácii zorientovať a prispôsobiť sa jej. Očakávania absolventov bývajú veľakrát orientované na lukratívne zamestnanie spojené predovšetkým s dobrým finančným ohodnotením, ich ciele sa veľakrát obmedzujú na rýchle „spoločenské sebapresadenie“, bez ohľadu na sociálne okolie. Každodenné, všedné, prípadne do značnej miery až rutinné práce ich potom môžu zaskočiť a vziať im chuť a motiváciu do ďalšieho zotrvania v pracovnom procese. Možno napríklad nestačia na množstvo úloh, ktoré sa od nich vyžadujú. Môžu ich tiež zaskočiť vzťahy na pracovisku. Zvyčajne síce ide o javy zákonité, ktoré sú nutnou súčasťou každého profesijného uplatnenia, absolvent však nemusí byť schopný ich rozpoznať.
Objektívne takisto vždy v konkrétnom podniku existuje určitý priestor nielen pre zakotvenie absolventa v prvom zamestnaní, ale aj pre jeho určitý vzostup daný postupom do vyšších funkcií či pracovných pozícií. Svojím vstupom do pracovného procesu tak každý absolvent rozbieha svoju profesijnú kariéru.
V dnešnom poňatí sa začala kariéra chápať ako proces bohatší a zložitejší, než iba postup z funkcie do funkcie. Zahŕňa získavanie skúseností, schopností, rast osobnosti a tiež aj hľadanie samého seba a svojho postavenia v podniku, uvádza publikácia „Ako uspieť v prvom zamestnaní“. Čím viac mladý človek v tomto období získa, tým lepšie sa mu potom buduje jeho celoživotná kariérová dráha.
Ak nie je pre svoje pracovné uplatnenie dostatočne pripravený, mal by hneď
začať s tvrdou prácou na sebe, ktorá by zahrňovala odbúravanie falošných predstáv o sebaklamov, kritické skúmanie vlastného potenciálu. Dôležitá tu je analýza doterajších neúspechov a reálne zhodnotenie vlastných možností a vonkajších príležitostí. Nie je to ľahké, ale je to jediná zaručená cesta k úspechu.
