nemôžu vedieť ani komunistickí plánovači – aj oni hovoria iba o naznačení smerov, a nie o konkrétnych číslach. Isté je len to, že tých päť rokov bude úplne iných ako tie predošlé a iní budú aj rozhodujúci muži čínskej politiky.

Čína čoraz viac povoľuje tesný postroj, pretože potrebuje peniaze na reformy. Ale s ekonomickými reformami sa starej komunistickej garde pred očami mení aj spoločnosť. Menia sa tým aj problémy, o ktorých sa hovorí na zjazde. Rovnaký zostáva len jeden jediný princíp. O dôležitých personálnych otázkach sa rozhoduje potichu v zákulisí. A s určitosťou sa hovorí, že veľké personálne zmeny majú prebehnúť už na budúci rok. Z všemocného politbyra odíde šesť členov zo siedmich.

Príprava na výmenu

Z tohto pohľadu sa treba pozerať aj na prebiehajúce zasadnutie parlamentu. Ako o najväčšom kandidátovi na post straníckej jednotky sa hovorí o Chu Ťin-tchaovi (58), ktorý napriek svojmu na čínske pomery nízkemu veku už dlho šikovne manévruje v najvyšších kruhoch. Jeho nečitateľnosť je v miestnej politike skôr výhodou. Svet sa však môže len dohadovať, kam by sa Čína pod jeho vedením uberala. Vie sa, že v Tibete dôsledne presadzoval tvrdú pekinskú líniu, ale v ekonomických otázkach patrí k liberálnejšiemu krídlu. Jeho prácou na zjazde bude teraz sondovať, akú podporu môže nájsť o rok pre svoje zvolenie.

Pre budúce obsadenie najvyšších funkcií je dôležité aj to, kam nasmeruje krajinu triumvirát Ťiang Ce- min (prezident a číslo jeden v straníckej hierarchii), Li Pcheng (šéf parlamentu a stranícka dvojka) a Ču Žung-ťi (predseda vlády, číslo tri).

Z doterajšieho priebehu zjazdu sa dá usúdiť, že „veľká trojka“ zvolila kompromis, akýsi „mierny pokrok v medziach zákona“. Štát ďalej tlačí do ekonomiky čo najviac peňazí, aby sa podarilo udržať rozvoj. Robí to aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu. Súkromné podnikanie by už s výnimkou strategických rezortov malo byť možné všade. Veľké investície by mali ísť do životného prostredia.

Tieto plány však nie sú prevratné. Rok pred kľúčovým 16. zjazdom strany komunisti zjavne udržiavajú stroj len v prevádzkovej teplote – perspektíva možných veľkých zmien neutralizovala túžby po zásadných reformách. Tie, ak budú, počkajú na nástupcov.

Nepríjemné témy

Premiér už v prvý deň zasadnutia hovoril o tom, že päťročný plán si vytýčil cieľ udržať nezamestnanosť v mestských oblastiach pod piatimi percentami. To znamená vytvoriť 40 miliónov pracovných príležitostí pre ľudí v mestách, ktorí pravdepodobne stratia prácu, a 40 miliónov pre ľudí, ktorí už nebudú potrební v poľnohospodárskom sektore.

Zvláštny mix komunistickej ideológie a trhového mechanizmu komunistom nanútil nepríjemné témy. V 100-minútovom premiérovom prejave sa okrem nezamestnanosti objavili zmienky aj o obrovskej korupcii mnohých straníkov, profitujúcich z nových „kapitalistických“ poriadkov. Hovorilo sa o extravagantnom vystavovaní luxusných majetkov.

Došlo aj na stále viditeľnejšie aktivity hnutia Fa-lun-kung, kvôli ktorému počas zjazdu radšej zavreli Tchien-an-men. A ušlo sa aj anektovanému Tibetu, ktorý ešte stále nie je taký poslušný, ako by mal.

Stará šablóna

Prístup k novým problémom však neznamená, že by sa zmenila stará šablóna. Čo sa týka korupcie, premiér toho vlastne veľa nepovedal: „Príčiny týchto problémov sú dosť komplikované, no súvisia s medzerami a chybami v našej práci.“

Korupcia je problém, ktorý vnímajú podľa Reuters ako najväčší aj samotní delegáti. Lenže strana už zjavne nemá silu sa s ním vyrovnať – zdá sa, že režim popustil až príliš a naspäť je už cesta nemožná. Súčasný stav vyhovuje mnohým ľuďom s veľkým vplyvom. Nič na tom nezmenia ani medializované súdne procesy s členmi strany, v ktorých padajú tresty smrti.

MAREK CHORVATOVIČ