Alfred Sirven, bývalý muž číslo dva vo francúzskej petrolejárskej spoločnosti Elf-Aquitaine, premenil svoje prvé vystúpenie pred sudcom na vyhrážky proti francúzskej politickej elite. Vo vyhlásení z 1. marca, z ktorého cituje denník Le Monde, Sirven uvádza, že svoju dlhú neprítomnosť vo Francúzsku spôsobili „niektoré osoby“, ktoré mu poradili opustiť krajinu. Toto vyhlásenie je prvou výpoveďou Sirvena, ktorý sa má pred súdom zodpovedať za úplatky spoločnosti Elf bývalému ministrovi zahraničných vecí Rolandovi Dumasovi. Peniaze mala diplomatovi odovzdať jeho exmilenka Christine Deviersová-Joncourová, aby „politicky uľahčil predaj francúzskych fregát na Taiwan v roku 1991“.

„Vo chvíli, keď sa záležitosť rozrástla do rozmerov skutočného štátneho škandálu, mi poradili, aby som sa vzdialil,“ píše 74-ročný svedok vo svojom vyhlásení, ktoré sudcovi Renaudovi van Ruymbeke prečítal bez toho, aby ho akokoľvek komentoval.

Necelý týždeň predtým, ako obnovia proces proti exministrovi Dumasovi, sa Sirven podľa denníka Le Monde rozhodol atmosféru zohriať, keď ďalej vyhlásil, že „niektoré osoby mu dali záruku, že v zahraničí môže zotrvať bez akéhokoľvek rizika“. Ani raz však nespomína mená osôb, ktoré mu takéto rady dali.

Sirven sa na druhej strane ostro postavil proti politikom, ktorí podľa neho svojimi vyhláseniami v médiách prispeli k jeho návratu do krajiny. Kľúčový svedok nadobudol dojem, že vo všetkom, čo sa v tejto afére doteraz udialo, sú niektorí protagonisti „podozrivo privilegovaní“.

Sirven bol mužom číslo dva v Elfe až do roku 1993. Po svojom odchode z petrojelárskej firmy sa presťahoval do Švajčiarska, kde sa dozvedel o prvom zatykači na svoju osobu. Ten však platil iba v krajinách Schengenu. O druhom zatykači sa dozvedel až v marci 1998, už na Filipínach. Ani tento zatykač však nemal až do januára 1999 medzinárodnú platnosť.

Meškanie vyvolalo množstvo špekulácií o možnom „štátnom záujme Sirvena nechytiť“. Zatkli ho až 2. februára na Filipínach, vzápätí ho previezli do Francúzska.

JURAJ TOMAGA