Kasjanov má dobré meno nielen v zahraničí (naposledy si zlepšil reputáciu sľubom, že Rusko tento rok zaplatí pohľadávky Parížskeho klubu), ale je všeobecne populárny aj doma. Zároveň sa však už celé mesiace šepká o tom, že jeho pád je viac-menej otázkou času. Skúšobným kameňom vlády má byť presadenie revízie rozpočtu, ktorá má nájsť chýbajúcich 6,35 miliardy dolárov pre zahraničných veriteľov.

V kuloároch dohodnutý kompromis, ktorý mal pomerne ľahko prejsť dumou, napokon prehlušilo predchádzajúce vyhlásenie komunistov, že navrhnú hlasovať o nedôvere vláde. Kasjanov a jeho ministri vraj hrozia uvrhnúť krajinu do hladu a nedostatku.

Keď nedôvera, tak nedôvera

Osvedčená taktika komunistov, ako sa zviditeľniť pred voličmi, však tentoraz hrozí obratom proti nim. Provládna strana Jedinstvo totiž vyhlásila, že aj ona je pripravená hlasovať za nedôveru vláde, i keď s presne opačným zámerom než komunisti. V Rusku opakovaná parlamentná nedôvera vláde znamená nie jej automatické rozpustenie, ale právo prezidenta rozpustiť parlament – a vypísať nové voľby. Prokremeľské sily sú na tom tak dobre, že v predčasných voľbách si trúfajú získať ešte viac, než majú, a ďalej upevniť moc Vladimira Putina.

Potrebuje však Rusko predčasné voľby? Je mierne šokujúce, že provládna parlamentná strana neváha ruskej verejnosti pred očami koketovať s touto možnosťou. Ešteže to nemyslí až tak vážne – včera sa po búrlivej vnútrostraníckej debate Jedinstvo rozhodlo svoje definitívne rozhodnutie pozdržať do 14. marca.

„Pomocná ruka“ Jedinstva Putinovi zaváňa výsmechom voliča. Putin je silný prezident. Podarilo sa mu oklieštiť moc gubernátorov, nedávno v dume hladko prešiel zákon, ktorý obmedzí počet registrovaných politických strán.

Ide o ďalšiu privatizáciu

Istá arogancia Jedinstva pramení zjavne z faktu, že prezident má už rok trvalú 60- až 70-percentnú podporu. Podľa analytikov citovaných Reuters môže ísť Jedinstvu napokon práve o to, pomôcť Putinovi umlčať komunistov – a súčasne prestavať vládu. „Kremeľ sa pokúša dostať komunistov do istej stupídnej pozície. Postaviť ich pred ťažkú voľbu medzi populistickou hrou a reálnou politikou,“ hovorí šéf analytickej skupiny Indem Georgij Satarov. Na druhej strane – už dávnejšie prešiel ruskými médiami prezidentov povzdych, že „vláda je veľká, a nie každý v nej pracuje tak, ako by mal“.

Kasjanovovi sa nepodarilo dohodnúť s Medzinárodným menovým fondom ani presadiť reštrukturalizáciu svojho zahraničného dlhu. Vláda preto navrhuje chýbajúcich 6,35 miliardy dolárov získať okrem iného rozsiahlou privatizáciou, a to aj veľkých podnikov, ktoré boli pokladané za striktne štátne. Proti sa však postavili nielen komunisti, ale aj centristická frakcia Vlasť-Celé Rusko (OVR) Jurija Lužkova.

Pôvodne sa v dume sporilo o to, aká časť z neplánovaných ziskov, ktoré majú Rusku priniesť vraj aj predsa len o čosi vyššie svetové ceny ropy, než sa pôvodne očakávalo, pôjde veriteľom a aká na sociálne výdavky. Vopred dohodnutý kompromisný návrh, ktorý vypracovali centristi z OVR, napokon aj sami stiahli. Komunistický návrh o nedôvere vláde zostal.

BAŠA JAVŮRKOVÁ

NEDÔVERA RUSKEJ VLÁDE

Na odhlasovanie nedôvery ruskej vláde treba 226 zo 450 parlamentných hlasov. Na iniciovanie hlasovania o nedôvere stačí 90 podpisov, komunisti ich už zozbierali 111. Prezident nemusí reagovať na prvé odhlasovanie a to sa musí opakovať. Prezident môže reagovať rozpustením parlamentu.

Pomer síl v dume vzhľadom na návrh o nedôvere vláde je dnes takýto: komunisti – 85 (za), Jedinstvo – 84 (?), Ľudoví poslanci – 62 (proti), Vlasť-Celé Rusko – 46 (proti), Regióny Ruska – 45 (?), agrárnici – 42 (za), Zväz pravicových síl – 33 (?), Jabloko – 19 (?), liberálni demokrati – 14 (?), nezávislí – 14 (?). Šesť miest je stále neobsadených pre spory o volebný výsledok.

(podľa reuters)