Čo vám napadlo, keď ste sa dozvedeli o zámere napísať knihu?

„Najskôr som váhal. Potom som si uvedomil, že to môže pomôcť rozvoju futbalu na Slovensku, a tak som súhlasil. Knihu venujem pamiatke otca, ktorý sa nedožil vrcholu mojej kariéry, ale ju najvýraznejším spôsobom ovplyvnil. V zlomových okamihoch mi veľmi pomohol Jozef Vengloš.“

Čo bolo najťažšie pri písaní?

„To sa spýtajte autora. Ja som len hovoril. Hrám futbal dvadsaťpäť rokov, tak bolo o čom.“

Mienite sa zapojiť do nášho futbalu ako tréner?

„Chcem, ale na to je ešte čas. A nemám vlastne kvalifikáciu, takže nemôžem odrazu, na Slovensku to bez nej nejde. Rád by som pôsobil len pri vrcholovom futbale.“

Trúfate si?

„Zatiaľ áno. Poznám však futbal iba z hráčskej stránky. Možno, keď nahliadnem do zákulisia, zmením názor. Neviem.“

Nechceli by ste trénovať v Celtiku?

„Keby ma chceli, chcel. Aj im ponúknem v lete, či by nechceli využiť moje služby.“

Čím je pre vás futbal?

„Adrenalínový šport.“

Aký tréner by ste chceli byť?

„Taký normálny, ktorý sa teší z úspechov, gólov, ako môj terajší Martin O‘Neil. A chcel by som aj u nás zažiť atmosféru radosti, akú prežívam v Celtiku.“

Pôjde syn Matúš v otcových šlapajách?

„Verím. Ide do súbojov, snaží sa. Vlastne musím končiť aj preto, lebo sa mi zdá, že rastie v mojom tieni.“

Bude rovnako dobrý ako otec?

„Neporovnávam. Ani ja som sa neporovnával s otcom, a to bol výborný futbalista. Čosi som dosiahol, ale syn nebude Ľuboš, ale Matúš Moravčík.“