Včera za návrh zákona hlasovalo 371 kongresmanov, len 47 sa vyslovilo proti.
„Pre Slovensko sa tak končí obdobie, keď sme sa ocitli mimo hlavného prúdu v otázke rozšírenia,“ povedal SME slovenský veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.
Ak zákon schvália aj v Senáte, podľa ministra obrany Jozefa Stanka to bude skutočné navrátenie Slovenska medzi vážnych kandidátov na členstvo v aliancii.
Spokojná je aj poslankyňa HZDS Irena Belohorská. Na otázku, čo hovorí na to, že Slovensko dostáva touto formou peniaze prvýkrát, na rozdiel od ostatných kandidátov, povedala: „Nechcem sa vracať dozadu, som rada, že teraz je to takto.“ Podľa bývalého ministra obrany za HZDS Imricha Andrejčáka pomoc prichádzala už za jeho čias na ministerstve od roku 1993 a tieto peniaze sú pomocou navyše. V tom čase dostávalo Slovensko peniaze formou grantov, ale neboli určené priamo zo zákona.
Slovensko vypadlo z prvého kola rozšírenia pre politiku vlády Vladimíra Mečiara. „Pohľad Spojených štátov a aliancie na toto obdobie je celkom jednoznačný: boli tu nedostatky demokracie,“ povedal Bútora a dodal, že „každý zodpovedný občan a politik Slovenska sa musí teraz pozrieť na toto obdobie kriticky“.
Snemovňa reprezentantov včera Slovensku vyčlenila najväčšiu sumu peňazí. Viac by mali na budúci rok dostať len Bulhari a Rumuni s neporovnateľne väčšou rozlohou a počtom obyvateľov. Podľa Bútoru to nie je znak našej slabšej pripravenosti. Je to skôr akési dobiehanie minulosti, povedal veľvyslanec a dodal, že podľa neho je to gesto Slovensku, ktoré na rozdiel od ostatných kandidátskych krajín posledné roky finančnú pomoc určenú priamo zo zákona nedostávalo.
V 90. rokoch prijal americký Kongres tri zákony, ktoré sa týkali rozširovania NATO. V roku 1994 sa hovorilo o rozširovaní všeobecnejšie a spomínali sa všetky krajiny z Partnerstva za mier. V roku 1996 už Kongres chcel rýchle prijatie Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovinska. Týmto krajinám odsúhlasil aj finančnú predvstupovú pomoc. Slovensko sa v zákone spomínalo, ale už iba medzi ďalšími kandidátmi. V roku 1998 prijal Kongres zákon, v ktorom vymenoval ako kandidátov pre druhú vlnu rozšírenia Bulharsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko a Rumunsko. Týmto krajinám aj odsúhlasil pomoc. Slovensko sa v texte dokumentu ani neobjavilo.
Zákon musí schváliť ešte Senát. Podľa Bútoru by bolo logické, aby sa tak stalo do konca tohto roka. Finančná pomoc je totiž určená na rok 2002. „Pravdupovediac sme nečakali ani to, že tento zákon prerokuje Snemovňa reprezentantov už vo štvrtok,“ povedal. Práca amerického Kongresu bola po teroristických útokoch z 11. septembra a následných antraxových hrozbách výrazne narušená. „Pre mňa je pozoruhodným a veľmi silným posolstvom, že Spojené štáty aj napriek bezprostrednému ohrozeniu, dokážu myslieť aj na zahraničnú politiku a rozšírenie NATO,“ povedal Bútora. (kos, fw)
