litou. „Problém je v tom, že mnohé peňažné ústavy nám to nechcú nahlásiť v záujme ochrany svojho obchodného mena. Radšej sami znášajú straty. Z toho usudzujeme, že straty ešte nie sú také veľké.“

So sfalšovanými kartami sa najčastejšie jednorazovo nakupujú drahé kovy, digitálne kamery, fotoaparáty a iná elektronika či značkové oblečenie. Zákazník s takou kartou ide cieľavedome za drahým nákupom. Vie, že už po prvej transakcii sa môže prezradiť, preto ju chce maximálne využiť. Policajti však poznajú aj také esá, čo skúšali kartu, dokiaľ to šlo, premiestňujúc sa po rôznych mestách. Najčastejšie sa to zatiaľ vyskytlo v Bratislave a poškodení boli väčšinou cudzinci. Prípady sa teda týkali údajov, ktoré pochádzali z ich originálnych kariet vydaných peňažnými ústavmi v iných krajinách.

Prvé falošné karty sa zadržali zhruba pred štyrmi rokmi. Neoprávnené obstaranie platobnej karty znamená, že sa zneužijú buď údaje z jestvujúcej karty, alebo tieto údaje sú falzifikáty. Naša polícia zaznamenala aj zneužitie platobnej karty cez internet. „Bolo to už pred dvoma rokmi. Istá osoba použila údaje z karty na stávky v elektronických stávkových kanceláriách, ktoré mali stránku umiestnenú v Rakúsku a Nemecku,“ hovorí pracovník Prezídia, „v tomto prípade však predpokladáme, že šlo skôr o istý druh gamblerstva. Pretože táto osoba vedela, že uvedením falošných údajov prichádza o výhru. Muselo teda ísť len o akési psychické uspokojenie.“

Vo svete operujú gangy zamerané špeciálne na to, že zhromažďujú informácie použiteľné na sfalšovanie karty. Tie potom buď sami zneužívajú, alebo, ak sa nechcú vystaviť riziku, údaje iba predávajú. Na vyrobenie takýchto kariet je však potrebná aj určitá technická zdatnosť.

(ru)