„George W. Bush je môj hlavný veliteľ!“ povedal len pred niekoľkými dňami Al Gore. Pripojil sa tak k miliónom Američanov, ktorí dnes stoja za svojím prezidentom. Pred rokom by podobná veta sotva vyšla z úst vtedajšieho viceprezidenta a prezidentského kandidáta za Demokratickú stranu. Presne pred rokom totiž celá Amerika čakala na výsledky volieb. Obaja muži vtedy stáli proti sebe so štábom právnikov, poradcov a politických stratégov.

Dnes je už vtedajšia kríza históriou. Bush má podľa najnovších prieskumov verejnej mienky podporu až 89 percent obyvateľov. Ako vodcu ho konečne prijali mnohé hviezdy umeleckého neba tradične spojené s demokratmi, ale aj jeho tvrdý konkurent Gore.

Dnešná Amerika totiž už nie je Amerikou spred roka. Jej prezident sa stal do slova a do písmena vojnovým prezidentom. Busha tak postavila história pred neočakávaný údel. Na výzvu dokázal odpovedať s neočakávanou dôstojnosťou, pokojom a štátnickou rozvahou. „George Bush je naším Winstonom Churchillom,“ napísal týždenník Newsweek.

Väčšina pozorovateľov, a nielen amerických, uznáva, akým spôsobom bývalý texaský guvernér manažuje situáciu. Američania po 11. septembri zrazu potrebovali otca národa. Bush ich zatiaľ nesklamal.

Bushov úspech sa pravdepodobne skrýva v schopnosti obklopiť sa kvalitnými ľuďmi.

Zatiaľ má teda Bush situáciu pod kontrolou. Na jeho strane stojí väčšina ľudí, politikov, aj médiá. To sa však môže veľmi rýchlo zmeniť.

Známy historik amerických prezidentov Michael Beschllos prirovnáva situáciu k pomerom za prezidenta Lyndona Johnsona. Ten prebral po zavraždenom Johnovi Kennedym aj riadenie vojny vo Vietname. Napokon to všetko zle skončilo a Johnson sa o zvolenie pre druhý riadny termín neuchádzal.

Čo čaká Busha a Ameriku o tri roky, sa nedá predpovedať. Isté však je, že dnes je Bush nesmierne populárnym a uznávaným prezidentom.

To pred rokom čakal asi málokto. Vtedy sa ledva dostal do Bieleho domu.