Obrázok, ako muž v strednom veku strčí do okienka papier o výplate dlhopisu a občiansky preukaz, čaká dvadsať sekúnd a dostáva do ruky trinásť a pol tisíca, je dnes úplne všedný.

„Niektorí sú milo prekvapení, že dostanú peniaze okamžite, ale väčšina to berie ako samozrejmosť. Počítali s tým,“ hovorí jedna z pracovníčok pobočky sporiteľne na Suchom mýte v Bratislave.

„Ja som nič nepredávala, išla som do sporiteľne len tak,“ odvrkne pani, ktorá odchádza s vyplatenými peniazmi. Ďalšia pani v strednom veku hovorí, že peniaze v podstate dostala sama od seba – zo štátneho rozpočtu, do ktorého sama prispieva. „Je to malá časť národného majetku, ktorý títo a aj predchádzajúci zlodeji rozpredali. Odrobinky, čo im odpadnú od stola, dajú ľudom. Mne je jedno, ktorá vláda dlhopisy vypláca.“ Jej kolega hovorí, že dlhopisovú metódu berie skôr ako škodlivý dôsledok bývalej vládnej garnitúry. „V súčasnosti sa musí záväzok plniť aj z privatizačných príjmov, čo ma neteší.“ (rf)