Uprostred židovskej synagógy je na zemi dvojplatnička s hrncom vriacej vody. Bruno Jakob nadvihne pokrievku a štetcom jemne nanáša kvapky vody z jej vnútornej strany na papier. Svoju paletu s neviditeľnými vodovými farbami využíva často. V jeho tvorbe sa totiž snúbi minimalizmus s konceptualizmom.
Švajčiarsky umelec žijúci v New Yorku je na Slovensku prvýkrát vďaka Pro Helvetii a kurátorovi Dušanovi Brozmanovi. V šamorínskej At Home Gallery včera otvoril svoju výstavu neviditeľných malieb Untitled/Highlights, ktorej dominuje voda ako zdroj inšpirácie. "Nekladiem si otázku, prečo je mojou inšpiráciou práve ona, takže vám na to neviem ani odpovedať. Voda je jednoducho dôležitá. Vytváram rôzne maľby, ktoré maľujem práve vodou. Samozrejme, že ma inšpirujú pri tvorbe aj rôzne iné veci," vysvetľoval Jakob. Okrem vody zvykne pri tvorbe využívať energiu, dotyk a svetlo. Ako teda vyzerá proces Brunovho maľovania? "Na to, aby ste pochopili moje umenie, nepotrebujete poznať proces mojej tvorby. Poobzerajte sa a porozmýšľajte, máte to pred sebou."
A pred sebou máme rôzne nádoby s vodou alebo bez. Chváli sa nám vodou z Dunaja, ktorú len pred pár dňami získal zo šamorínskeho dunajského kanála. Dokonca tu nájdeme aj slzy - vodu plaču. "Ako som ju získal? Veľmi jednoducho, od plačúceho človeka." Brunovou špecialitou je označovanie vodného zdroja, miesta a času vzniku diela. Nie je to však pravidlom. Niekde to nájdeme, inde zase nie.
Okrem nádob s rôznymi vodami uvidíme kuchynské pomôcky, ktoré využívame prevažne pri práci s tekutinami. V rohu galérie vedľa seba ležia krémovobiele papiere. "Tie nefotografujte, ešte nie sú úplne hotové. Maľby už na nich sú, len ešte musia nazbierať svetlo a energiu. Bude tam aj tá vaša," hovoril pred vernisážou s úsmevom švajčiarsky Newyorčan. "Rozmýšľanie je pri umení veľmi dôležité, pretože veľa vecí je dnes neviditeľných. Ľudia majú v mysli vlastné obrazy, no nikdy nemaľujú podobizne."
ZUZANA KOMÁROVÁ
