Vo filme F. A. Brabca (vľavo), ktorý je inšpirovaný skutočnou udalosťou - vraždou študentky Ľudmily Cervanovej, patrí medzi to najlepšie herecký výkon Martina Stropnického (v strede). FOTO - BONTONFILM
"Správy o tom, že proces v prípade Cervanová bol obnovený, sa k nám dostali až v čase, keď sme už začali nakrúcať," tvrdí režisér a kameraman nového českého filmu Bolero František Antonín Brabec. Pri svojej návšteve Bratislavy pred premiérou si však pochvaľoval, že naše hlavné mestá sú od seba len na skok, takže nevedno, prečo k nemu táto zásadná informácia nedorazila včas.
Úprimnejšie znejú slová scenáristky Markéty Zinnerovej, že scenár, voľne inšpirovaný skutočnými udalosťami z roku 1976 a procesom z roku 1982, napísala pre televíziu ešte v čase, keď sa o prípade nehovorilo a nemal nádych senzácie: "Materiály, z ktorých som čerpala, sú totožné s tými, ktoré mali k dispozícii aj novinári. V roku 1988 som na motívy prípadu chcela napísať divadelnú hru, ktorú v synopse schválilo Národné divadlo. Keď v roku 1999 tvorivá skupina Ivy Procházkovej vyhlásila súťaž o detektívku roka, k téme som sa vrátila. Udalosťou inšpirovaný film Bolero je autorskou umeleckou licenciou na danú tému. Počas práce na scenári som sa nestretla s nikým z obvinených ani s rodinou obete. Nebol dôvod - napísala som príbeh veľmi voľne na motívy vtedajších udalostí, nie o jednotlivých autentických postavách."
F. A. Brabcom proklamovaný zámer hľadať a experimentovať je sympatický a chvályhodný: "Samozrejme, že by som mohol ďalej robiť Obecné školy, Akumulátory a Jízdy, zarábať a vysedávať potom v kresle s tučnou cigarou. Lenže mňa nikdy nebavilo hrať na istotu. Zaujíma ma riziko, baví ma riskovať." No v tomto prípade už len výber témy akoby naznačoval určité komerčné kalkulácie. "Zámerom režiséra bolo urobiť pôsobivý a vierohodný film," oponuje producent Ivo Pavelek. "Aj preto do úloh potomkov obsadil skutočné deti Aloisa Švehlíka a Bolka Polívku." Výkon Anny Polívkovej (vo filme hrá aj jej matka Evelyna Steimarová) zožal od kritikov pochvalu. Anna hrá spolupáchateľku vraždy Ilonu Fetkovú. "Pred nakrúcaním scény vraždy sme žartovali, že to v pohode zvládneme, ale potom som z toho ešte na druhý deň bola úplne hotová."
Režisér priznal, že obsadzovanie hercov mu robilo problémy. "Veď ja mladú hereckú generáciu takmer vôbec nepoznám. Znamenalo to pracovať s archívmi, registrami, agentúrami, castingami. Nebyť pomoci mojej manželky, nezvládol by som to." Jaroslava Pecharová sa na nakrúcaní podieľala aj ako kostýmová výtvarníčka. Matka štyroch detí sa na tému filmu pozerá triezvo: "Krv nie je voda. Ak by moje dieťa spáchalo podobný zločin, neprestalo by byť mojím dieťaťom a pravdepodobne by som sa pokúšala pomôcť mu."
"Keď moja mama odchádzala po premiére z kina, bola úplne zelená," dodala predstaviteľka zavraždenej Mariky Barbora Seidlová. "Keď vidíte, ako znásilňujú vaše dieťa, aj keď je to vo filme, dotkne sa vás to." Báru poznáme ako predstaviteľku princeznej Zubejdy z komediálnej rozprávky Lotrando a Zubejda. Ponuku účinkovať v Bolere dôkladne zvažovala. "Pozorne som si prečítala scenár a pýtala som sa, prečo treba o takých veciach nakrúcať, keď zločinu a nešťastia je všade navôkol plno. Napokon ma režisér presvedčil." Sama však film videla len v podobe nedokončenej pracovnej verzie. "Na filmy, v ktorých účinkujem, sa môžem pozerať až s odstupom."
"Agresivitu dnes spôsobuje neúcta človeka k človeku," usudzuje filmový otec Mariky Vlastimil Harapes. "Dnešný svet, bohužiaľ, ide len po povrchných efektoch, nie po podstate. Nepestuje sa ohľaduplnosť, o pokore ani nehovoriac."
