Olympijský štadión denne zapĺňalo 50-tisíc divákov. Časť športoviska stojí dodnes, hoci prešiel mnohými rekonštrukciami. V súčasnosti na ňom organizujú atletický míting Galan.
Za čo organizátori, ba ani celé neutrálne Švédsko nemohlo, bola napätá situácia. Celosvetový vojnový požiar už akútne hrozil. Výprava Fínska mohla pochodovať pod vlajkou Ruska so svojím malým štátnym symbolom popri nej, Česi zase za rakúskou delegáciou za nápisom Autriche-Tcheques. Fíni získali deväť zlatých, Rusi ani jednu.
Krásnu medailovú žatvu mali rodáci zo Slovenska. Tí boli súčasťou uhorskej výpravy (Slováci na rozdiel od Fínov a Čechov nemali svoj olympijský výbor). Košický rodák (zomrel v Budapešti) Alexander Prokopp vyhral streľbu z vojenskej pušky, oštepár Mór Koczan (narodil sa i zomrel v Čilížskej Radvani) bol tretí v hode oštepom. Tento kalvínsky pastor štartoval na OH 1924 za Česko-Slovensko. Gymnasta Ľudovít Kmeťko bol v striebornom družstve Uhorska. Narodil sa, pracoval i zomrel v Košiciach, tiež reprezentoval neskôr i ČSR.
Hry VI. olympiády v Berlíne neboli. Na príčine bola 1. svetová vojna. Olympijská história ich však v zozname pod poradovým číslom uvádza s poznámkou - nekonali sa.
OLYMPIJSKÉ ČÍSLA
Hry V. olympiády - Štokholm 1912
Dátum konania: 5. mája - 22. júla
Počet účastníkov: 2490, muži - 2437, ženy - 53
Krajiny: 28
Športy: 13
Počet disciplín: 102
PORADIE KRAJÍN PODĽA UMIESTNENIA
| Z | S | B | |
| Švédsko | 24 | 24 | 17 |
| USA | 23 | 19 | 19 |
| Veľká Británia | 10 | 15 | 16 |
NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI
| Hannes Kolehmainen (Fínsko) | atletika | 3 | 1 | |
| Wilhelm Carlberg (Švédsko) | streľba | 3 | 1 | |
| Alfred Lane (USA) | streľba | 3 | 1 |
Olympijský hrdina
Príbeh smutného Indiána
Americký Indián Jim Thorpe sa stal na olympijských hrách 1912 prvým viacbojárskym víťazom (päť- i desaťboj). Medaily mu zobrali pre profesionálnu činnosť (pritom nešlo o veľké sumy) v bejzbale. Je to ojedinelý prípad v histórii olympizmu. V tých časoch systém štipendií neexistoval, chlapcom dávali dva doláre za tréning a na konci týždňa po víťazstve tridsaťpäť (po prehre dvadsaťpäť). Spolužiaci hrávali pod vymyslenými menami, Jim nie. Bol čestný, to mu podrazilo nohy.
Thorpeho čiastočne rehabilitovali až v roku 1982. Na sklonku januára 1983 si jeho deti prevzali kópie medailí. Medzinárodný olympijský výbor historickú nespravodlivosť nenapravil úplne: v listine víťazov Američan nefiguruje. Zostali tam Švéd Wieslander (desaťboj) a Nór Bie (päťboj). Tí zlaté medaily v Štokholme 1912 ihneď odmietli strohým: "Medaila patrí najlepšiemu!"
Mužovi, ktorý sa narodil 28. mája 1887 v indiánskej rezervácii Sac and Fox patriacej k mestu Prague v štáte Oklahoma, prisúdili na sklonku života a predovšetkým po smrti toľko slávy ako ani jednému športovcovi krajiny. Životopisný film z roku 1951 Jim Thorpe All-American (Jim Thorpe - Pravý Američan) s Burtom Lancasterom figuroval v oscarových nomináciách. V päťdesiatom sa stal jednoznačne najlepším športovcom USA polstoročia.
V krstnom liste má chlapec (po matke Charlotte v ňom kolovala okrem indiánskej francúzsko-írska krv) napísané James Francis Thorpe. V rodnom vigvame mu hovorili Wa-Tho-Huk, po anglicky Bright Path, po našom Jasná cesta. Nebolo to výstižné meno. Thorphovu životnú púť pretkalo množstvo vzostupov a pádov. Príbeh Pravého Američana je skôr tragický. Zomrel (28. 3. 1953) v zabudnutí, premohol ho alkohol.
