Každých 17 rokov cikády vylezú spod zeme. FOTO - ČTK/AP
"Budú ich miliardy," tvrdí entomologička z Connecticutskej univerzity v Storrs Christine Simmonsová. "V niektorých oblastiach nájdete až tristo kusov na jednom štvorcovom metri pôdy."
Invázia cikád je výnimočná záležitosť. V Spojených štátoch sa to opakuje iba raz za 17 rokov. Americké cikády totiž strávia väčšinu svojho podivuhodného života pod zemou, kde sa živia koreňmi. Po 17 rokoch potom na konci mája, keď teplota pôdy dosiahne vhodnú úroveň, vyletia na povrch. Tu sa pária, kladú vajíčka. Kobylkám podobný hmyz (ktorý je však príbuzný všiam) je potom počuť všade. Samce totiž lákajú samičky typickým bzukotom.
Napriek tomu, že cikády nie sú ani útočné, ani nebezpečné, dokážu ľuďom v mestách pekne znepríjemniť život. Ako uvádza časopis Nature pri poslednej záplave v USA v roku 1987 sa šoférom veľmi často stávalo, že pneumatiky ich áut nejazdili po asfalte, ale po praskajúcich schránkach tiel chrobákov.
Cikády ani neobžierajú rastliny či stromy. Je ich však tak veľa, že môžu krídlami veľa vecí poničiť.
Niektoré reštaurácie sa zase chopia výnimočnej príležitosti a rozšíria svoju ponuku o rozličné úpravy cikád, bohatých na vitamíny a bielkoviny. Údajne chutia ako špargľa.
Úvahy o príčinách rozmnožovania sa cikád v presne stanovených cykloch smerujú k evolučným teóriám: Cikády čelia veľkému množstvu predátorov. Podľa niektorých odborníkov sa tento druh hmyzu iba prispôsobil a svoje obdobie kladenia vajíčok posunul do obdobia, v ktorom narazia na čo najmenší počet nepriateľov - tak, aby zachovali svoj rod.
Vedci však majú obavy, že mnohým cikádam sa vzhľadom na rozširujúcu sa výstavbu miest ich cyklus rozmnožovania nepodarí dodržať, pretože sa cez zabetónovaný povrch nedostanú včas na stromy, kde zvyčajne kladú svoje vajíčka.
JAROSLAV ROZSÍVAL
