Slovensko v roku 2001 dospeje k poznaniu, že cesta k prosperite je zdĺhavá a ťažká. Zvýši sa síce počet pozitívne vnímaných ekonomických ukazovateľov, avšak životná úroveň priemerného občana sa zvýši iba čiastočne. Takže „Švajčiarsko“ to ešte rozhodne nebude.
Rast HDP by si mal polepšiť a mierne prevýšiť 3 %. Hnacou silou už nebude len zahraničný dopyt, ale pridajú sa aj investície a mierne narastie aj spotreba domácností. Vyšší hospodársky rast by mal síce produkovať nové pracovné miesta najmä v komerčných službách, avšak tento pozitívny efekt bude kompenzovaný uvoľnenými pracovníkmi z podnikov a bánk, ktoré sa budú snažiť zefektívniť svoju činnosť a znížiť vysoké náklady. Výraznú zmenu v miere nezamestnanosti preto zatiaľ nemožno očakávať. Inflácia, napriek zvýšeniu regulovaných cien, nebude problémom pre slovenské hospodárstvo. Rast reálnych miezd sa vplyvom nižšej miery inflácie konečne posunie do kladných čísiel. Pre občanov je však prirodzene dôležitejší čistý nominálny dôchodok, s ktorým môžu voľne nakladať, a ten bude v priebehu roka 2001 jednorazovo podporený aj vyplatením dlhopisov FNM vo výške 13 740 Sk.
Vplyvom len mierneho oslabenia hospodárskeho rastu krajín EÚ by export mal zostať silnou oporou pre slovenské hospodárstvo, no na druhej strane však zosilnie import, poháňaný rastúcou spotrebou a dovozom technológií. Výsledkom bude vyššia, ale nie kritická úroveň deficitu zahraničného obchodu oproti roku 2000.
Po dokončení privatizácie komerčných bánk sa vytvoria vhodné podmienky na zmenu krehkého stavu bankového sektora. Stabilnejší bankový sektor bude podporou pre rozvoj konkurencieschopných podnikov a zároveň zostrená banková konkurencia ponúkne občanom možnosť využívať širšiu a dostupnejšiu paletu služieb. Úspešná privatizácia a stabilizácia bankového sektora je jednou z dvoch hlavných úloh (druhou je reforma zdravotného a sociálneho poistenia), bez splnenia ktorých Slovensko nemôže dosahovať dlhodobý rast.
PAVOL ONDRISKA
(Autor je analytikom Slávie Capital)
